Megaobraz má pätnásť rokov

JUBILEÁ
 
Megaobraz má pätnásť rokov
 
Obdivovaná krásna spoločná olejomaľba veľkých rozmerov na Veľvyslanectve SR v Belehrade kovačických (Pavel Hajko, Pavel Cicka, Ján Glózik a Zuzana Vereská) a padinských (Ján Husárik a Martin Markov) insitných umelcov má dnes pätnáste „narodeniny“. Vznikla nemalým pričinením padinského galeristu Pavla Čapu.
 
foto
 
Megamaľba na Veľvyslanectve SR má 15 rokov
 
foto
 
Prvé maľby veľkých rozmerov v insitnom umení Kovačice tvoril Martin Jonáš. Pri vchode do jeho domu na Čaplovičovej ulici, kde mal aj svoj ateliér, si návštevníci všimli také majstrovské diela.
 
foto
 
Pred megaobrazom Martina Jonáša
 
Neskôr väčšie obrazy pre UNICEF, UNESCO a Medzinárodný Červený kríž „kreslila“ Zuzana Chalupová. Roku 1992. a 2002. povšimnutiahodné olejomaľby venované jubilujúcej rodnej dedine namaľoval Ján Glózik (Kovačica 190-ročná; Dvestoročná Kovačica).
 
foto
 
Kustódka Anna Žolnajová - Barcová pri Dvestoročnej Kovačici
 
Po obraze v slovenskej ambasáde, vytvorili niekoľkí umelci aj spoločnú maľbu väčších rozmerov na Ministerstve kultúry SR v Bratislave. Nateraz poslednú spoločnú megamaľbu Kovačičania maľovali pre jubilujúci festival trúbkarov v Dragačeve v rámci podujatí Guča v Kovačici – Kovačica v Guči. Maľba má krášliť novootvorený Múzeum trúb v sídle známeho hudobného festivalu.
 
Niekoľko väčších malieb zaradom (každý mal rovnaký priestor pre vlastnú maľbu) vytvorili maliari z Kovačice na časť fasády budovy Obchodného domu v Kovačici (pred pasážou z ulice Maršala Tita) v roku 1977 pri príležitosti vysielania Vedomosti – bohatstvo. Aj týmto spôsobom insitní maliari z Kovačice a Padiny, členovia chýrečnej Galérie insitného umenia, dávajú o sebe vedieť slovenskému a slovanskému svetu.
 
Text a fotografie: Ján Špringeľ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články