Namiesto epitafu?

Namiesto epitafu?
 
Včera v Petrovci na prezentácii knihy Náboženský život Slovákov v Kanade, autor Ondrej Miháľ prezradil, že táto kniha tlačou vyšla mimo plánu, namiesto knihy o náhrobných pomníkoch Slovákov v Kanade. Po recenzentských posudkoch na knihu Mgr. Vladislava Ivičiaka, riaditeľa EHO a evanjelického farára v Belehrade a tiež Mgr. Mariána Deja dekana báčskeho a rímskokatolíckeho kňaza v Selenči akoby sa sama natískala aj otázka, či táto kniha nepredstavuje svojrázny epitaf na služby Božie po slovensky vo všetkých kanadských slovenských kostoloch.
 
foto
 
Ondrej Miháľ a Mr. Kenneth Sooley, chargé d’affaires Veľvyslanectva Kanady v Belehrade (Foto Jarmila Hašková)
 
Zanikanie slovenčiny v kanadských stánkoch Božích bolo predostreté ako krutá realita a kanadskí Slováci v čoraz väčšom počte boli označení za Slovákov hovoriacich po anglicky. Zahlásená kniha o náhrobných pomníkoch a epitafoch prezrádzajúcich slovenské korene odpočívajúceho, pre autora preto iste bude ešte tvrdším sústom, než to bolo zhromažďovanie historických faktov a mapovanie situácie v slovenských kanadských kostoloch a farnostiach. Práca bude o to ťažšia, keďže sú potomkovia niekdajších slovenských prisťahovalcov čoraz viac roztrúsení po Kanade a čoraz menej hovoria po slovensky.
 
foto
 
Recepcia (Foto Ondrej Miháľ)
 
Editor a autor predloženej knihy Náboženský život Slovákov v Kanade sa snažili zmapovať situáciu slovenských prisťahovalcov do Kanady a ich náboženskú orientáciu.
 
Kniha predstavuje vzácny dokument – povedala predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová - Melichová a predseda petrovskej obce Vladimír Turan taktiež vysoko zhodnotil historický význam textov a fotografií.
 
Priliehavé piesne na včerajšom večierku zaspieval komorný zbor Musica Viva pod vedením Marieny Krivákovej - Stankovićovej.
 
Prezentáciu knihy usporiadali Kanadský slovenský inštitút a Miestny odbor Matice slovenskej v Báčskom Petrovci.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články