Vavrinec Benedikt z Nedožier

Jeden z najväčších školských reformátorov:
 
Vavrinec Benedikt z Nedožier
 
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského a českého humanizmu 16. a 17. storočia bol Vavrinec Benedikt z Nedožier. Pri príležitosti 455. výročia jeho narodenia sa konala spomienková slávnosť. Vavrinec Benedikt bol jazykovedcom i školským reformátorom. Osobné zásady nadobudnuté vlastnou skúsenosťou boli v čase jeho pôsobenia veľmi pokrokové. Jeho dielo je i dnes zdrojom múdrosti a ľudskosti.
 
foto
 
Vavrinec Benedikt z Nedožier
 
Dňa 7. augusta 2010 v obci Nedožery-Brezany na spomienkovej slávnosti pod názvom „Brána jazykov otvorená“ vystúpili osobnosti kultúrneho života – herci Juraj Sarvaš a Milka Zimková, Slovenský komorný súbor Musa ludens a jazykovedec Prof. Ján Findra v príhovore o Jazyku a reči.
 
foto
 
Slovenský komorný súbor Musa ludens
 
Rodák z hornej Nitry, Vavrinec Benedikt, sa narodil 10. augusta 1555 v mešťanskej rodine. Základné vzdelanie dostal v evanjelickej škole v Brezanoch a od desiatich rokov chodil do latinskej evanjelickej školy v Prievidzi. Po smrti otca odišiel študovať na Moravu do Jihlavy. Počas štúdií bol Banedikt šesť rokov ťažko chorý, čím sa mu predĺžilo štúdium. Jeho prvým učiteľským miestom boli Moravské Budejovice. V roku 1594 sa stal správcom školy v Uherskom Brode a tu začal pracovať na svojom najväčšom diele – „Gramatika česká“. V roku 1595, už ako štyridsaťročný, odišiel na pražskú univerzitu a o dva roky dostal titul bakalára. Pri univerzite bolo zriadené akademické gymnázium a za profesora najvyššej triedy bol zvolený Benedikt. Svojimi vedomosťami aj praktickými skúsenosťami vysoko prevyšoval svojich súčasníkov. V roku 1600 bol promovaný na magistra artistickej fakulty a po promóciách sa stal správcom školy v Havlíčkovom Brode. V roku 1604 odišiel na Karlovu univerzitu do Prahy. Stal sa profesorom a od roku 1911 zastával funkciu dekana, neskôr prorektora filozofickej fakulty. V týchto funkciách sa snažil zaviesť viaceré zo svojich reforiem. Hoci narážal na nepochopenie konzervatívnych profesorov, dosiahol skvalitnenie vyučovania na stredných školách i na Karlovej univerzite.
 
foto
 
Pamätná tabuľa v rodnej obci
 
Literárnu činnosť začal poéziou, napísal vyše osemdesiat gratulačných básní. Pripravoval prednášky na rôzne témy a pokračoval v Gramatike českej, ktorú vydal po deväťročnej usilovnej práci v roku 1603. Bola prvou školskou učebnicou českého jazyka a pre jej vysokú vedeckú úroveň ju kladne hodnotili všetky generácie českých filológov. Benedikt sa venoval antickým autorom, prekladom biblických textov a bol autorom mnohých pedagogických spisov.
 
foto
 
Kresba Kaplnky Božieho tela Vavrinec
 
Benedikt z Nedožier zomrel 4. júna 1615. V testamente odkázal celý svoj majetok univerzite. Pochovali ho do Kaplnky Božieho tela v Prahe na Karlovom námestí, kde pochovávali väčšinu univerzitných profesorov. Kaplnka už neexistuje, na jej mieste je dnes postavená električková trať.
 
Anna Sabová

Komentárov  

0 #1 Guest 2010-08-13 11:59
:confused: :side: :unsure:
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články