- Podrobnosti
-
Uverejnené 11. 08. 2010
Jeden z najväčších školských reformátorov:
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského a českého humanizmu 16. a 17. storočia bol Vavrinec Benedikt z Nedožier. Pri príležitosti 455. výročia jeho narodenia sa konala spomienková slávnosť. Vavrinec Benedikt bol jazykovedcom i školským reformátorom. Osobné zásady nadobudnuté vlastnou skúsenosťou boli v čase jeho pôsobenia veľmi pokrokové. Jeho dielo je i dnes zdrojom múdrosti a ľudskosti.
Vavrinec Benedikt z Nedožier
Dňa 7. augusta 2010 v obci Nedožery-Brezany na spomienkovej slávnosti
pod názvom „Brána jazykov otvorená“ vystúpili osobnosti kultúrneho
života – herci Juraj Sarvaš a Milka Zimková, Slovenský komorný súbor
Musa ludens a jazykovedec Prof. Ján Findra v príhovore o Jazyku a reči.
Slovenský komorný súbor Musa ludens
Rodák z hornej Nitry, Vavrinec Benedikt, sa narodil 10. augusta 1555 v
mešťanskej rodine. Základné vzdelanie dostal v evanjelickej škole v
Brezanoch a od desiatich rokov chodil do latinskej evanjelickej školy v
Prievidzi. Po smrti otca odišiel študovať na Moravu do Jihlavy. Počas
štúdií bol Banedikt šesť rokov ťažko chorý, čím sa mu predĺžilo štúdium.
Jeho prvým učiteľským miestom boli Moravské Budejovice. V roku 1594 sa
stal správcom školy v Uherskom Brode a tu začal pracovať na svojom
najväčšom diele – „Gramatika česká“. V roku 1595, už ako štyridsaťročný,
odišiel na pražskú univerzitu a o dva roky dostal titul bakalára. Pri
univerzite bolo zriadené akademické gymnázium a za profesora najvyššej
triedy bol zvolený Benedikt. Svojimi vedomosťami aj praktickými
skúsenosťami vysoko prevyšoval svojich súčasníkov. V roku 1600 bol
promovaný na magistra artistickej fakulty a po promóciách sa stal
správcom školy v Havlíčkovom Brode. V roku 1604 odišiel na Karlovu
univerzitu do Prahy. Stal sa profesorom a od roku 1911 zastával funkciu
dekana, neskôr prorektora filozofickej fakulty. V týchto funkciách sa
snažil zaviesť viaceré zo svojich reforiem. Hoci narážal na nepochopenie
konzervatívnych profesorov, dosiahol skvalitnenie vyučovania na
stredných školách i na Karlovej univerzite.
Pamätná tabuľa v rodnej obci
Literárnu činnosť začal poéziou, napísal vyše osemdesiat gratulačných
básní. Pripravoval prednášky na rôzne témy a pokračoval v Gramatike
českej, ktorú vydal po deväťročnej usilovnej práci v roku 1603. Bola
prvou školskou učebnicou českého jazyka a pre jej vysokú vedeckú úroveň
ju kladne hodnotili všetky generácie českých filológov. Benedikt sa
venoval antickým autorom, prekladom biblických textov a bol autorom
mnohých pedagogických spisov.
Kresba
Kaplnky Božieho tela
Vavrinec
Benedikt z Nedožier
zomrel 4. júna 1615. V testamente odkázal celý svoj majetok univerzite.
Pochovali ho do Kaplnky Božieho tela v Prahe na Karlovom námestí, kde
pochovávali väčšinu univerzitných profesorov. Kaplnka už neexistuje, na
jej mieste je dnes postavená električková trať.
Anna Sabová
You have no rights to post comments
Komentárov