- Podrobnosti
-
Uverejnené 13. 11. 2010
Naša kríza domáca
Ten, kto má milión, je presvedčený, že má málo, ten kto má miliardu, má ešte menej. Čo má hovoriť ten, kto nemá zamestnanie? Otázkou je v akej spoločnosti žijeme po tom, čo sme zavrhli plánovitý socializmus. Žijeme v ranom kapitalizme? V sociálnej spoločnosti? V globálnom kapitalizme? To vám nikto nepovie. Na tento náš prípad by sa snáď dalo použiť len vulgárne slovo: „v bordeli!“
Významná
otázka je aj ohľadom vyznávania ľudských hodnôt. Sme tu pre peniaze
alebo peniaze sú tu pre nás? Ak počujete ekonóma, ktorý hovorí: „Šetrite!“,
rýchlo mu dajte v úvodzovkách „lopatou po hlave“, aby viac nehovoril.
Lebo, kapitalizmus je založený na spotrebe. Nakupovanie znamená opak
šetrenia, teda spotrebu. Spotreba znamená výrobu a výroba znamená
zamestnanosť. Je to začarovaný kruh.
Kríza
bánk sa pravdepodobne raz vyrieši. To, čo sa asi nikdy nevyrieši, je
kríza ľudského egoizmu! Naši politici sú už raz takí.
Kríza, ktorá nás nahrýza už vyše dve desaťročia, zdá sa ešte potrvá.
Hlava štátu a ekonómovia nám sľubujú ešte ťažší nasledujúci rok.
Nemôžeme s istotou určiť v akej spoločnosti čiže v akom štátnom
zriadení žijeme, to čo však môžeme pevne tvrdiť je fakt, že v
chudobnej. Naša kríza domáca (domáce je to, čo sa udomácni)- pretrváva
vyše dve desaťročia a koniec sa nečrtá.
Časť úvahy prebraná z článku „Kríza ekonomiky alebo človeka?“ Miroslava
Jureňu bývalého ministra pôdohospodárstva SR. Na naše podmienky
prispôsobila Katarína Pucovská.
You have no rights to post comments