Jurajovi Šefčíkovi Pamätná plaketa mesta Senica

Jurajovi Šefčíkovi Pamätná plaketa mesta Senica
 
V evanjelickom cirkevnom zbore v Senici na Slovensku, včerajšie služby Božie prebiehali v znamení ukončenia cirkevného roka a zároveň boli venované životnej 60-tke domáceho pána farára ThMgr. Juraja Šefčíka. Dôležitosť uvedomovania si posledných vecí pre život kresťana, na predpoludňajších bohoslužbách podčiarkoval biskup Západného dištriktu ECAV Mgr. Milan Krivda, ktorý tiež v mene cirkvi oslávencovi zaželal najmä hojnosti Božieho požehnania.
 
foto
 
Primátor mesta Senica RNDr. Ľubomír Parízek Jurajovi Šefčíkovi odovzdáva Pamätnú plaketu mesta Senica za šírenie kresťanských hodnôt, uctievanie národných dejateľov a prínos do kultúrneho diania v Senici (Foto Olga Zlochová)
 
Za prítomnosti početnej cirkevnej verejnosti a predstaviteľov mesta Senica a kultúrnych inštitúcií zo Senice a širšie, včerajšie služby Božie v senickom evanjelickom kostole sa začali uvítacou rečou zborového dozorcu Dr. Jána Pukančíka.
 
foto
 
Liturgickú časť spoločne vybavovali zborový farár Juraj Šefčík a biskup Milan Krivda (Foto Olga Zlochová)
 
foto
 
Cirkevný spevokol pod vedením Anny Rýzkovej zaspieval dve piesne (Foto Olga Zlochová)
 
Po liturgickej časti a kázni biskupa Milana Krivdu, nasledovali pozdravné slová adresované jubilantovi, zborovému farárovi a zároveň seniorovi Myjavského seniorátu ThMgr. Jurajovi Šefčíkovi. Srdečnými blahoželaniami jubilantovi sa prihovorili i riaditelia kultúrnych inštitúcií a cirkevníci
 
foto
 
Udelenie Áronovského požehnania (Foto Katarína Pucovská)
 
foto
 
Cirkevný zbor oslávencovi usporiadal i oslavu pri bohato prestretom stole (Foto Olga Zlochová)
 

 
Mgr. Juraj Šefčík
 
Narodil sa v Selenči 22. novembra 1950. rodičom Jurajovi, dedinskému krajčírovi a Zuzana rod. Burčiarovej, ako starší z dvoch detí. Detstvo prežil v rodičovskom dome. Základnú školskú dochádzku absolvoval v rodisku 1965. Maturoval na slovenskom gymnáziu v Báčskom Petrovci 1969. Teologické štúdia ukončil v Bratislave na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte 1974. Na jazykové zdokonalenie v nemčine chodil v univerzitnom meste Erlangen, v Nemecku. Rodinu si založil 1974. so zubnou laborantkou Alicou rod. Manovou, rodáčkou z Moravského Lieskového na Slovensku. V nedeľu 15. decembra 1974. bol biskupom Dr. Jurajom Struhárikom ordinovaný do služby duchovného, v chráme Božom v rodnej Selenči. Hneď potom, 20. decembra nastúpil ako kaplán po boku seniora banátskeho seniorátu Karola Chalupku, kde pôsobil do 20. apríla 1975, kedy narukoval na odslúženie prezenčnej vojenskej služby vo Varaždíne, v Chorvátsku. Po návrate z vojenčiny bol vymenovaný za administrátora v cirkevnom zbore v Bielom Blate, kde nastúpil 16. augusta 1976. Pomerne zanedbaný cirkevný zbor sa mu podarilo zrevitalizovať, ako po duchovnej, tak i po hmotnej stránke. So skromnými prostriedkami sa mu podarilo uspôsobiť farskú budovu na bývanie a napokon aj kostol, ako interiér, tak aj exteriér, hodne toho s dobrou organizáciou svojpomocne. Manželka Alica založila a viedla ženský spevácky zbor, ktorý konal aj dobrú misijnú službu. Počas pôsobenia v Bielom Blate sa im narodila dcérka Alicka. V Bielom Blate pôsobil do 17. decembra 1979, kedy prijal pozvanie a voľbu do cirkevného zboru v Kulpíne. Tu už začiatkom roka 1982 inicioval výstavbu nového cirkevnozborového domu, ktorý bol biskupom Jurajom Struhárikom posvätený a tak do používania odovzdaný 23. októbra 1983. Počas roka 1985 organizoval prestavbu hospodárskych budov v cirkevnom areály. Počas rokov 1989 až 1994, postupne, počnúc farbením veže, presýpaním starej krytiny na streche, až po opravu a líčenie fasády sa pracovalo na kostole a potom aj v kostole generálnou opravou organov.
 
Od roku 1986 po boku hlavného redaktora mesačníka Evanjelický hlásnik, Pavla Škantíka, pracoval na príprave tohto časopisu a od septembra 1981 už ako výkonný redaktor. Od roku 1993 aj ako výkonný redaktor cirkevnej Ročenky. V rámci činnosti v informovaní bol na Valnom zhromaždení Výboru pre koordináciu komunikácií evanjelických menšinových cirkví Európy (KALME) v Ríme 1993 zvolený za člena Výkonného výboru tejto európskej inštitúcie. Na Synode 1985. bol zvolený za synodálneho pokladníka a 1991 i za referenta pre dotácie zo zahraničia. Od 28. novembra 1993 spolu s redaktorkou novosadského rozhlasu Katarínou Pucovskou pripravoval a viedol duchovnú reláciu v slovenskej reči pod menom Pohľady k výšinám a od mája 1995 aj mládežnícku duchovnú reláciu. Z dôvodov tejto činnosti často zastupoval Slovenskú evanjelickú a.v. cirkev vo vtedajšej Juhoslávii na rôznych konferenciách a sympóziách v zahraničí. Počas občianskej vojny svoje pôsobisko neopúšťal. Po smrti biskupa Andreja Berediho, 1996, ktorého počas ťažkej nemoce často v úrade zastupoval, mienka najmä intelektuálnej verejnosti, medzi vojvodinskými Slovákmi ale i mienka Európskeho sekretariátu Svetového lutheránskeho zväzu bola, aby kandidoval na post biskupa, čo on, znalý pomerov v cirkvi a atmosféry v radoch bratstva odmietol.
 
Aktívne sa zapájal do obnovovania činnosti Matice slovenskej v Juhoslávii. Inicioval a pripravoval podmienky k obnoveniu matičnej organizácie v Kulpíne a stal sa 1990. jej prvým predsedom. Ako člen Výkonného výboru Matice slovenskej v Juhoslávii bol roku 1996 navrhnutý za predsedu MSJ a v decembri istého roku bol na Valnom zhromaždení aj zvolený za v poradí druhého predsedu obnovenej MSJ. Na tomto poste zostal iba jeden rok, pretože už v roku 1997 dostal pozvanie z cirkevného zboru v Senici na Slovensku. Bolo to tretie pozvanie zo Slovenska. Na predchádzajúce nereflektoval, ale keďže vedel, že sa jeho predkovia na Dolnú zem prisťahovali práve zo Senice, toto pozvanie sa rozhodol prijať. Jeden z dôvodov bolo i to, že sa dcéra Alica ktorá študovala na Slovensku, rozhodla tam i zostať a to nielen na doktorantské štúdium, ale natrvalo. V nedeľu 26. októbra 1997 sa lúčil s Kulpínom. Rozlúčiť sa prišli aj mnohí veriaci zo zborov, kde predtým pôsobil. Rozlúčiť sa prišli i matičiari, médiá a vôbec kultúrna obec a nie len slovenská. Už na Pamiatku reformácie, 31. októbra 1997 po prvýkrát slúžil v Senici, ako 21. farár od založenia cirkevného zboru v Senici (1591). V Myjavskom senioráte, kde Senica v rámci ECAV patrí, sa rýchlo aklimatizoval. Po dvoch rokoch si ho zvolili za predsedu Seniorálnej pastorálnej konferencie. V rokoch 2004 až 2007 bol členom komisie pre reštrukturalizáciu ECAV na Slovensku a v roku 2007. si ho cirkevné zbory, na návrh kňazského bratstva a kandidačnej komisie zvolili za seniora Myjavského seniorátu. Na tomto poste pôsobí doposiaľ.

Komentárov  

0 #6 poďakovanieJuraj Šefčík 2010-11-30 14:12
:-) Keďže nechcem byť nevďačným reagujem na blahopriania k môjmu životnému jubileu. Predovšetkým K. Pucovskej za sprostredkovanie informácie a potom aj všetkým, ktorí mi blahopriali. Rovnako vyprosujem pre všetkých hojnosť Božieho požehnania.
Nahlásiť administrátorovi
0 #5 z detinsva kamaratiANNA A JAN MAJEROVI Z AUSRALIJ 2010-11-25 09:28
:-?: Oslavencovi P.Fararovi Durkovi Sefcikovmu Blahozelame a prajeme mnoho Bozskeho pozehnania do buducnosti,A nech Ta nas mili Pan zehna aj nadalej.Rodina Majerova z Australiji[nadame sa ze sa spametas kto sme ja som rodena Streharskova moja mamastara Zajacova Ti boli suseda v starom dome, a moj muz je mladsi brat z Majerovich tj.Vlado a Jan]
Nahlásiť administrátorovi
0 #4 BlahoželámeBeredioví 2010-11-24 11:11
Pripájam sa so svojou rodinkou blahoželaniam adresovaným oslávencovi, môjmu bývalému susedovi a prajeme mu hojnosť Božieho požehnania a milosti, dobrého zdravia a ešte veľa rokov úspešného pôsobenia.
Rodina Berediová zo Selenče
Nahlásiť administrátorovi
0 #3 Blahozelame!Ludmila 2010-11-23 10:12
November moju rodinu vzdy upomina na nasich najblizsich, lebo vacsina z nich oslavuje nieco prave v novembri... Aj teraz sme si, pan Sefcik, spominali aj na Vas, lebo prave den pred Vasimi narodeninami by oslavoval aj moj otec, a to 77. Vyuzivame teda tuto moznost zablahozelat Vam aj my k sestdesiatke a popriat Vam hojnost Bozieho pozehnania a milosti. Dakujeme za Vasu pomoc a pritomnost vo chvilach, ked nam bolo najtazsie...
Rodina Berediova a Stupavska
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 Martin 2010-11-23 04:32
Pánovi farárovi a dávnejšiemu kamarátovi Jurajovi Šefčíkovi hodne dobrého zdravia a dobrý úsmev na tvári
Martin
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 GratulaciaA. Meleg 2010-11-23 01:25
Oslavencovi vsetko najlepsie k jubileu, Bozieho pozehnania, vela uspechov v prace a zivote, zela rodina Melegova z B. Petrovca.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články