Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva

V SVD v Petrovci dnes prebiehal seminár na tému
 
Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva
 
Ochrana a konzervácia kovových predmetov sa koná tak, že sa celé ponárajú do zmesi benzínu a ropy v pomere 1:1. Predmety zhotovené z dreva treba najprv umyť vo vlažnej vode a potom v roztoku vody a petroleja v pomere 5:1 a dobre ich osušiť. Osušené sa natierajú petrolejom. Ak dreveným predmetom chceme vrátiť prirodzený lesk alebo ho ochrániť pred červotočom, natierame ich roztokom z tekutého parafínu a rozriedeného ľanového oleja v pomere 1:5. Takéto praktické rady obsahuje brožúrka, ktorá by mala byť nápomocnou pri starostlivosti o starožitnosti.
 
foto
 
Praktickú príručku vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov
 

Na dnešnom vstupnom kurze, ktorý zorganizovalo Národné múzeum v Báčskom Petrovci, ktoré pôsobí v rámci Slovenského vojvodinského divadla (SVD) a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, sa hovorilo o základných princípoch a predpisoch pri zbieraní, dokumentovaní a ochrane: čistení, konzervácii a uschovávaní starých artefaktov. Seminár viedli etnografky Múzea Vojvodiny Ljiljana Trifunovićová a Anna Sečová – Pintírová a zúčastnilo sa ho zo 25 záujemcov o ochranu kultúrneho dedičstva z početných našich prostredí.

Komentárov  

0 #7 Guest 2010-12-18 06:30
Anna,a propo temy prednasky sme si mali prediskutovat pred ako sa udiala prednaska, a nie takto po vsetkom.
Vypadlo teraz, ze SVD a Narodne muzeum ako organizator oklamalo pozvanych a dezinformuje verejnost...

Pozdrav.
Miroslava Blazic
Nahlásiť administrátorovi
-1 #6 Na zaver...Anna 2010-12-13 03:21
Dobry den, vela sa o tomto hovori, a dokopy nic. tak ake su uzavery? mam pocit, ze su vsetci rozculeni.
1. toto bol prvy seminar, problematika znama a neznama aj organizatorom aj zenam, nastoluje sa otazka, co chceme dosiahnut?
2. co ocakavame od prednasky? budeme zeny ucit ako sa chrani kozuch, ako sa konzervuje stolicka alebo palacinkar. To nema zmysel. Inak sa chrani muzealny predmet a inak predmet v domacnosti alebo predmet pouzity na vystave zenskch spolkov.Treba najprv preskumat potreby.Co spolky zien potrebuju pocut od nas? ci vobec potrebuju nieco pocut od nas? neviem.
3. dolezite je vyjasnit si co je muzealny predmet, muzealna vystava, zbierka, muzeum a na druhej strane co sa chape pod pojmom vystava zenskeho spolku, zbierka v ramci domu tradicnej kultury (etnodom-nepresny vyraz). nech sa nemiesame jedni druhym do roboty.
4. uzitocna vec tohto seminaru je aj to, ze zenske spolky dostali informaciu,ze ochranou kulturneho dedicstva sa zaoberaju okrem inych aj muzea, kustody, etnologovia, historici, a ze sa s nimi mozu poradit v hociakej situacii. Staci zavolat a opytat sa.
5. financny aspekt nie je dolezity, ako ho uvadza predchadzajuca,samoz rejme treba odbornikovi uhradit cestu a ostatne je podla dohody.
6. zeny sa muzeu nemiesaju do roboty, ked poriadaju vystavy s "etnotematickou" (aka to len je tematika?)- samozrejme, ze sa nemiesaju, kazdy si robi svoju robotu, vec je v marketingu, dnes zeny maju lepsi marketing. Maju rozvinutu svoju siet, svoje aktivity, svoje produkty, co hodnotim velmi pozitivne. A nemiesam sa im do roboty.
7. netreba tak ostro kritikovat ani organizatora, v ochrane kulturneho dedicstva musime spolupracovat, a tak sa postavilo aj Narodne muzeum, ze touto cestou nadviazalo kontakty so spolkami, ktore sa v buducnosti budu rozvijat.
7. zeny su vyborne informatorky, tolko informacii maju, ze skoda nevyuzit ich vedomosti a zapisat ich. Momentalne skumam tradicnu kuchynu, pripravu a konzumovanie jedal, takze vas navstivim a tesim sa nasej spolupraci.
Anna Secova Pintirova
Nahlásiť administrátorovi
0 #5 Guest 2010-12-07 07:44
Kritika je asi najviac venovana mne ako organizátorky prednášky. Moje ospravedlnenie všetkým,že prednáška nedopadla tak ako sa očakávalo...
Pravda je,že moj plán ked som toto chystala bol úplne iný -a to je aby ženy a jedlotlivci počuli práve to čo stojí v pozvaní.Ja som Ljiljane a Anne dala úplnu slobodu, lebo zvlášť Ljiljana už má skúsenosti a podobné prednášky robila pre Rusinov.
Ak som dobre pochopila,Ljilja rozprávala ako maxinálne využiť to čo ženy robia a aby si nekomplikovali život tím na čo ich zákon o muzejskom nasledju zaväzuje ak majú prihlásenú zbierku... Preto sa etnografky predsa nevenovali ochrane artefaktov ale iným veciam...
Na prednáške boli spomenuté akcie slov.spolkov žien ktoré etnografi ocenili ako výborné. Teda, nebola len kritika. A aj ked bola, bola konštruktívna kritika. Znamena, nikto nechce ženám odmáhať a ani spotceňovať ich a ich úsilie a prácu ... priam naopak...

S úctou
M.Blažić
Nahlásiť administrátorovi
0 #4 Spolu ochráňme kultúrne dedičstvonovinarka 2010-12-06 15:07
:arrow: Veľmi si vážim konštruktívnu kritiku.Preto ďakujem riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pani M.Sklabinskej za upresnenie informácií a tiež odporúčam stiahnuť si z ich webu slovackizavod.org.rs/.../4882 zaujímavu a najmä osožnú príručku. V horeuvedenom článku aj sama citujem časť z tej príručky a pod jej zobrazením uvádzam zdroj: Praktickú príručku vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.Tiež mienim, že za neuspokojivý dopad seminára netreba obviňovať ani organizátora a snáď ani prednášateľku. Robili si iba svoju robotu. Že k problematike pristupovali obozretne a že si vážia snahy spolkov žien svedčí článok na tomto portály Kultúrne dedičstvo a vernisáž Miška Bolfa kde sa uvádza:

"Záujem a úsilie spolkov, združení a jednotlivcov o zachovanie dedičstva vojvodinských Slovákov, si veľmi vážime. No predsa, v súčasnej dobe, pri ochrane kultúrneho dedičstva sú určité pravidlá späté so systematikou zberu, triedenia zbierok, odbornej dokumentácie, ochrany a prezentácie zbierok/predmetov..."

Z druhej strany ďakujem predsedníčke Asociácie slovenských spolkov žien a Anonymnej návštevníčke, ktoré transparentne a predovšetkým kultúrne poukázali na problematiku z ich zorného uhla. Veď práve na také účely by mali slúžiť tieto miesta pre komentáre.
Katarína Pucovská
Nahlásiť administrátorovi
+2 #3 Milina S 2010-12-06 13:49
Pani redaktorka, chcem iba upriamiť na nepresnosť v správe. Totiž, náš Ústav pre kultúru nebol spoluorganizátorom akcie, ale podporil myšlienku, usporiadať seminár na tému Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva.
V tom zmysle, a to sa v správe neuvádza, práve náš Ústav pripravil praktickú príručku, ktorá verím bude osožná, lebo svojim obsahom ponúka praktické rady na opatrenie predmetov.
Teda, Ústav podporil myšlienku a pripravil príručku, o obsah a o priebeh akcie sa tentokrát nestaral. Zároveň dezinformujete, že seminár viedla aj pani Anna Séčová Pintírová, ktorá na seminári nebola prítomná.Teda v záujme pravdivého informovania prispievam aj týmto spôsobom k Vášmu textu.
Tým, ktorí majú záujem o príručku odporúčam stiahnuť si ju na slovackizavod.org.rs/.../4882
Prajem pekný večer, M.Sklabinská
Nahlásiť administrátorovi
+4 #2 Guest 2010-12-05 13:01
Žiaľ, o základných princípoch a predpisoch pri zbieraní, dokumentovaní a ochrane starých artefaktov nebolo ani slova.
V očakávaní spomenutého kurzu sme dožili nemilé prekvapenie, ked nám bolo povedané, že sa nemáme zaoberť zbierkovou činnosťou, ale organizáciou manifestácií v smere rozvoja dedinskej turistiky, a etno či už stará izba alebo dom majú byť v spomenutej funkcii.
Som názoru, ako aj väčšina prítomných predstaviteliek spolkov žien, že tradíciu Slovákov vo Vojvodine, spolky žien majú a treba aby zachovávali. A to v tvare v akom to už robia: etno izby, etno domy, predná izba či pitvor. Veď ďakujúc spolkom žien, máme zachované veľké bohatstvo predmetov a odevu zo zašlých čias.
Samozrejme budeme sa tešiť spolupráci odborníkov múzea, koľko sa z finančného aspektu táto spolupráca bude môcť uskutočniť.
Návrh: aby sa do budúca k pozvaniu priložil aj program semináru, čiže kurzu.
Nahlásiť administrátorovi
+3 #1 ze vraj KURZ?Ludmila 2010-12-05 10:56
:s
Bolo mi luto, ze som sa nemohla zucastnit tohto "kurzu", vyznievalo to slubne... a potom - dozvuky! Vraj zviedlo sa to hlavne na prezentaciu muzea, co je mozno aj v poriadku, ak slo o sprievodnu informaciu a moznost navstevy samotneho muzea...mozno by tam nevstevnici nejakym zazrakom mohli vidiet aj krojovane babiky z roznych nasich prostredi, ktore svojho casu spolky zien z lasky venovali muzeu, ako dokument a ochranu nasho dedicstva, s presvedcenim, ze v muzeu budu vediet potom toto aj ochranit... Nechapem vsak kritiku adresovanu spolkom zien, ktorych predstavitelky si s ochotou a zaujmom prisli vypocut "zakladne principy a predpisy pri zbierani a dokumentovani a ochrane.....", ze sa muzeu "miesaju do roboty, ked poriadaju vystavy, a izby s etnotematikou..." Neda sa mi verit, ze taketo myslienky odzneli na tomto "kurze"! Naopak, bolo treba osnazit chtive a aktivne spolky zien, ktore sa stali piliermi v zachovavani nasej kultury, tradicie a dedicstva! ako u nas, tak i mimo nasich hranic. Robime vsetko, aby sme mali spolok zien v kazdej osade a prave Asociacia slovenskych spolkov zien tu zohrala vyznamnu ulohu. Ano, hovorime aj o samozamestnavani zien v smere ruralneho rozvoja a etnoturistiky, ale tu potrebujeme este dost casu... Teda odkazujem: Ak nam nechcete pomoct, tak nam ani neodmahajte! A ak chybim, prepacte. Reagujem iba na to, co som z viacerych pramenov pocula a co sa ani mne vonkoncom nepaci.
S prianim, aby sa darilo aj Vam aj nam, koncim tuto, mozno neprijemnu reakciu.
Predsednicka Asociacie slovenskych spolkov zien
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články