VIANOCE

Viera Benková
 
VIANOCE
 
A znova sa roztvorila náruč oblohy- štedrá ako vždy - prichádzajú aj v tomto zimnom čase najkrajšie sviatky roka – zázračné Vianoce. Každý človek bol raz dieťa a snil. Tí starší si na to radi spomenú zahľadení do trblietajúceho svetla na jedličke. Vidia tam svoje panenské detstvo, svoje sny, nádeje a vízie, ktoré im našepkával čas. Súčasné deti sú zasa zahľadené do svetiel počítačov, rozsvietených hviezd na rušnej oblohe dneška a tak si tiež privolávajú krásu detstva v obale snov.
 
foto
 
Tak ako kedysi, keď sa svetom niesla hudba dávneho času a priestoru, ako vtedy, alebo ako na začiatku nášho života, rovnako tak i dnes nám vianočné svetlo prináša nádeje, lásku, teplo, rodinu; ale i malé hodnotné ľudské dary - teplé ľudské slovo, nádej a túžbu aby svet bol krajší a lepší, aby neviedol vojny - aby bol skromný a ľudský! A aby človek poznal aj záznamy mudrcov ale aj obdivoval oblohu nad hlavou, tvár svetla, ktoré osvecuje všetky ľudské prístrešia, a varuje, aby sme si toto bohatstvo navždy zachovávali, aby sme ho vštepovali do sŕdc všetkým ľuďom a najmä deťom; tie ešte veľmi snijú svoju budúcnosť a my im v tom máme iba pomôcť! Veď ak nám predkovia darovali a pre nás ochránili všetku túto krásu zdedenú ešte od pradávna a- teda aj krásu a vôňu Vianoc- tak nám vštepili do sŕdc i to írečité našské a blízke – prečo by sme si to aj dnes nezachovávali a neprijali ho ako dar Boží!? ako dar krásy a bohatstva tradičných našských Vianoc?!
 
Nuž Vianoce predsa len prichádzajú medzi nás a s nimi aj naša pieseň... Spoločne teda poprajme všetko dobré týmto nevšedným dňom a nastávajúcim vianočným a novoročným sviatkom: aby každému človeku, teda všetkým ľuďom boli v pohode, v mieri a pokoji. Nuž vitajte Vianoce medzi nami!
 
V. Benková
 
Vianoce môjho detstva
 
Ako dieťa vždy som si pamätala tieto zážitky:
 
A potom sa už blížili tak netrpezlivo očakávané slávnostné, najkrajšie sviatky v roku - Vianoce. Dom rozvoniaval, mama piekla koláče od výmyslu sveta, aspoň sa mi vtedy tak zdalo, hoci sme mali zliepané plásty s kakaovou alebo citrónovou plnkou, ale vanilkové zliepané koláčiky posypané orechmi, tie museli byť a pre mňa to boli najlepšie koláče na svete! Krstná mama Poliaková, ktorá bývala na ulici Komenského neďaleko nás, na druhý deň Vianoc, keď sme šli k nej na vinšovačky vítala nás s dobrotami, ktoré ukrývala v majolikovej peci na ktorej boli dutiny a v nich boli uložené taniere s koláčmi, veď čakala krstniatko, aby jej zaspievalo…
 
Tichá noc,svätá noc,
Jala ľud v blahý kľud;
Dvoje len sŕdc bdie v Betleheme
S hviezdami u jasieľ roztúžene.
V nich malé dieťatko spí,
Malé dieťatko spí...
 
A potom spoločne s rodičmi:
 
Narodil se Kristus Pán,Veselme se;
Z ruže kvet vykvétl nám, Radujme se!
Z života čistého, Z rodu královského
Již nám narodil se...
 
A potom sa otec prihovoril domácim a počul sa aj môj detský hlas:
 
Vinšujem ja vám na tjeto svjatky
Najprv šťasťje, zdravje, hojné božské požehnanje,
Na poli úrody, v stodolách plienoti;
V komore hojnosť, v pitvore svornosť,
V izbe lásku a úprimnosť a na ďjetkách radosť!
Aby ste boli veseli ako v nebi anjeli!
 
Krása Vianoc zostáva mi vrytá hlboko v pamäti a vynorila sa mi aj teraz, v tomto našom až príliš pretechnizovanom čase ako závet predkov držať i takto slovenskú rodinu pokope a nestratiť sa vo svete. Chýba nám možno trochu i toho čarovania na deň sv. Lúcie alebo koledovanie –vinšovačky na Vianoce a Nový rok, ktoré sa prenášali z generácie na generáciu a dlho sa pamätali. Ako napríklad i zápis básnika Jána Kolára v Národných spievankách:
 
Na Vianoce opekance,
Na Nový rok lokše.
Už ťa dievča zanechávam
Nech ťa vezme, kto chce...
 
A nakoniec:
 
Vinšujeme vám hody,
aby ste pili víno,
A nie vody!

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články