Kulpín - priezviská

Kulpín - priezviská
 
I keď je Kulpín od Petrovca vzdialený len asi 4 -5 km. (od kostola, ku kostolu), predsa v tých dobrých zašlých časoch to bolo, akoby na druhom svete. Na konci Kulpína, pred kanálskym mostom a cestou do Petrovca, bola i slávna Vidova čárda. Tam sa hýrilo a tam bývali aj krásne mládenecké bitky. Z mosta sa hádzalo do kanála, aby hlavy „ochladili“. Komunikácie neboli na dnešnej úrovni a to sa odrážalo aj na mentalite občanov, ba aj v odtienkoch kroja. Kulpínske dievky (tam patrí aj moja manželka), zásadne si neviazali šatku, ale nosili vrkoč, nad čím sa Petrovčanky pohoršovali.
 
foto
 
Kulpínske žiačky z roku asi 1960 medzi ktorými je aj Božena Benková (teraz Kulíková)
 
 
Keď si povedal svoje priezvisko, hneď každý vedel, či si „domáci“, alebo „cezpoľný“ a toho poľa medzi Petrovcom a Kulpínom bolo sotva na dva kilometre.
 
Ku „miešaniu“ krvi vždy dochádzalo. Od najstarších čias, od prvých dní osídlenia sa, avšak medzivojnové roky zaznamenávajú väčšie „miešanie“ a povojnové roky, až pravú riavu, takže dnes v Kulpíne nájdete aj „tradičné“ petrovské, hložianske, selenčské, kysáčske... priezviská.
 
Manželka a ja sme už vyše 40 rokov mimo tohto prostredia a „zabudli“ sme na mnohé veci, avšak naším odchodom kolotoč žitia sa nezastavil. Ako plynie čas, tak plynú aj spomienky a na detstvo v tých chotároch si len spomíname. Milé spomienky na mladosť.
 
Kým sme sa hnali za peniazom, na spomienky nebolo času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu, verte mi, neustavičný. Tempo žitia bolo prudké. Na „maznanie sa“, nebolo času a ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo tonieš. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžeš. Teraz, keď nám prišli roky podvečeria, roky „nepokojného kľudu“, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäti vykopávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia.
 
Prehrabávame sa nielen v spomienkach, lež sa prehŕňame aj v starých knižkách a záznamoch. Tak, Kulpínčania naši, i napriek tomu, že sa vám slovenský spolok volá „Zvolen“, nie všetci ste zo Zvolena, alebo jeho okolia. Boli ste tam pri zakladaní osady a koľko nám zanechal farár Klobušický, v roku 1772 žilo vás tam len 23 slovenských rodín. V roku 1822 počet vzrástol na 462 rodiny a v roku 1881 bolo už 1645 duší (v cirkvi pokrstených). V roku 1901 už bolo 1929 duší, kým v roku 1930 (kedy sa tlačila kniha „Slovenská evanjelická cirkev v kráľovstve Juhoslovanskom“), v Kulpíne bolo už 2151 duší.
 
Ako ste do osady prichádzali, tak už, - ale ako Kulpínčania, osadu ste aj opúšťali a sťahovali sa do južnej a severnej Ameriky (spomína to kňaz Klobušický). Ešte vtedy ste Austráliu neobjavili a dnes je už aj tu pekný počet Kulpínčanov. Ba nie len tu, ale nájdete sa po celej západnej Európe. Od Švédska, Nórska... až po Nemecko a Rakúsko a najnovšie, mnohí odchádzajú späť na Slovensko. Láska k rodisku nechladne, ale je tu tá maličkosť, že do sveta vás ženie „žitia nevôľa“. Klobušický hovorí: „Je žalostné, keď pre vezdejší chlieb musia svoju starootcovskú pôdu opúšťať, lebo ich uživiť nemôže“.
 
Je to rovnaká situácia, ako aj v iných slovenských obciach, ktoré sa prudko vzmáhali a dnes tam prebieha opačný proces. Počet duší neustále ubúda, klesá. Aj Petrovec, svojho času sa približoval k číslu 10 tisíc a dnes? Úpadok je zrejmí. Počet klesol na niečo vyše 6 tisíc duší a aj tu musíme pripustiť, že v tomto počte je niekoľko stovák Slovákov, čo sem prišli z iných osád, a je tu aj určitý počet ne-Slovákov, čo sa sem prisťahovali.
 
Cyklus nášho prírastku sa otočil o 180 stupňov. Zaznamenávame, ako by to povedali súčasní ekonómovia, negatívny vzrast.
 
S manželkou Božkou sme v tom spomínaní na rodisko urobili aj zoznam kulpínskych priezvisk. Snažili sme sa sem zhrnúť všetkých, ale aj pri najlepšej vôli, určite niekto vystal. Nezazlievajte nám. Manželka sa celé dva týždne „prechádzala“ Kulpínom. S Kulpínom líhala a s ním aj vstávala. Až niekoľko ráz cez noc sa zobúdzala a do zoznamu pripisovala nové priezviská. Snažila sa, ale určite sa na všetkých nespamätala. Prepáčte nám.
 
Chceli by sme doplniť tento zoznam a urobiť etymológiu a genealógiu aj iných slovenských priezvisk. Bude nás tešiť a budeme vďační, ak nám v tom pomôžete. Napíšte pod článkom komentár, alebo píšte na e-mail administrátora tohto webu a tak sa skontaktujeme
 
Ján Kulík z Austrálie
 
 
 

Komentárov  

0 #2 J.K. 2010-12-31 13:36
Dobrý postreh a ďakujem. Pri tých priezviskách určite budú aj ďaľšie chybyčky a preto každá reakcia ku náprave je vítaná.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 mdk 2010-12-30 16:00
Pozdravujem pan Kulik a zelam Vam vsetko dobre v novom 2011 roku. Nechcem Vas kritizovat, s priezviskami je to velmi tazke, ale chcem Vas len upozornit, ze sa toto priezvisko zjavuje aj na Slovensku. Pozrite:
Štefan Ďuga (Djuga, 1774 — 1836), ev. farár-senior v Skalici, bol študentskej Spoločnosti nápomocným pri zriaďovaní knižnice, preto vydala Spoločnosť na jeho pamiatku autorom spomínaný trúchlospev (anonymná príležitostná drobná tlač; jej autorom bol Ľudovít Štúr).

Read more: zlatyfond.sme.sk/.../...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články