Fašiangy - karnevaly, zábavy, svadby, zabíjačky...

Fašiangy - karnevaly, zábavy, svadby, zabíjačky...
 
Sme v období bujarých zábav a hojných hostín. Vkročili sme do fašiangovej doby. Fašiangy sa začínajú deň po Troch kráľoch - 7.januára- a končia sa do polnoci pred škaredou – Popolcovou stredou 9. marca. Potom nasleduje 40 dňový pôst, až do Veľkého piatku. Je to prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Už samotný názov hovorí, že je toto obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičné jedlá boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality. Počas fašiangov sa konali priadky, páračky, zabíjačky a bol čas aj na svadby.
 
foto
 
Fašiangové sprievody dedinou v minulosti mali rituálny priebeh. Ich významom bolo blahoprianie: želalo sa, aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili v utorok polnocou pred Popolcovou stredou na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.
 
Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, ”ostatky”, dňami bujarej zábavy.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články