- Podrobnosti
-
Uverejnené 17. 01. 2011
Text prečítaný v piatok v matičnom ústredí v Petrovci na premiére knihy Samuela Miklovica
BEGEJOVEC NA DEREŠI
Kocúrkovčiny z veľkej dediny
Autor v knihe „vystiera na dereš“ rozličné spoločensko-politické deviácie a mravné i charakterové poklesy tých, čo stelesňujú „ľudovú moc“. Ich spoločenský status pravda nie je výsledkom ich odbornosti ani činov, ale ich „mravno-politickej spôsobilosti“, vlastne odmenou za ich príslušnosť, vernosť a pokornosť strane. Fiktívne, či literárne meno Begejovec je jednoznačnou alúziou na Petrovec, ktorého stredom je vykopaný jarok, či kanál, ktorý Petrovčania pomenovali Begej.
Samuel
Miklovic počas celého svojho pracovného veku bol novinárom,
prekladateľom, redaktorom časopisov Hlasu ľudu, Rozhľady a Naši
pionieri, zostavovateľom Ľudových kalendárov i antológií a výberov z
diel iných autorov. Popri svojej základnej publicistickej činnosti vydal
knihu publicistických textov Pero na návetrí (1977), knihy Petrovské
pohľadnice (spolu s V. Benkovou, 1995) a Petrovské pohľadnice II (2000).
Zostavil a je autorom viac desiatok titulov prekladov literárnych diel
pre dospelých i deti, ale i odborných textov. Do slovenčiny prekladal z
češtiny, chorvátčiny, slovinčiny a srbčiny, avšak širšej verejnosti je
predovšetkým známy ako autor niekoľko stovák kozérií, humoresiek,
skečov, humorných scénok a pod., ktoré poväčšine publikoval v časopise
Hlas ľudu (ale i v iných časopisoch, alebo boli vysielané v rádiu a v
televízii) a publikuje ich aj v súčasnosti v pokročilom veku, ako 87
ročný dôchodca.
Kniha
Begejovec na dereši (kocúrkovčiny z veľkej dediny) je výberom z jeho
humoresiek i satiricky ladených textov, ktoré sú rozdelené do šestich
kapitol (Mimochodom, fiktívne, či literárne meno Begejovec je
jednoznačnou alúziou na Petrovec, ktorého stredom je vykopaný jarok, či
kanál, ktorý Petrovčania pomenovali Begej).
Do prvej
kapitoly (Keď aj motiky strieľali) sú zaradené humorno-satirické texty,
ktoré sa vzťahujú na obdobie po oslobodení od fašizmu, keď sa začínala
budovať „ľudová moc“, sľubovalo všetko možné a nemožné a najmä krajšia
budúcnosť, ale i na viacdesaťročné obdobie budovania socializmu a
samosprávneho socializmu. Autor v nich „vystiera na dereš“ rozličné
spoločensko-politické deviácie a mravné i charakterové poklesy tých, čo
tú „ľudovú moc“ stelesňujú. Ich spoločenský status pravda nie je
výsledkom ich odbornosti ani činov, ale ich „mravno-politickej
spôsobilosti“, vlastne odmenou za ich príslušnosť, vernosť a pokornosť
strane (pravda komunistickej).
V druhej
stati (Kabátová móda) v prvom pláne sú tí istí „súdruhovia“ ako i v
prvej, avšak po páde komunizmu „prezliekajú kabáty“ a dokazujú, že
neboli tým, čo boli a nerobili to, čo robili a ak aj, tak iba preto, že
to robiť museli.
Tí „nositelia pokroku“ sú vlastne prítomní vo všetkých kapitolách teda i
v nasledujúcej - tretej „Made in Begejovec“, avšak v tejto časti sa do
popredia a „na dereš“ dostávajú konkrétne danosti ako i príznačné
spoločenské neduhy a charakterové poklesky – begejovské „produkty“ – od
klobás a „krumplí na ťapši“ po „produkty“ v hospodárstve, v rámci
medziľudských vzťahov, vzťahu k životnému prostrediu a k vlastnej
tradícii.
Leitmotívom
štvrtej state Európa spieva je šmelinárčenie, ktoré v šesťdesiatych a
sedemdesiatych rokoch minulého storočia bolo pre Begejovčanov, ale najmä
Begejovčanky, príznačné. Totižto nešmelinárčili iba jednotliví
„profesionáli“, ktorí v „šverci“ našli výdatný zdroj bohatnutia, ale
potroche priam všetci Begejovčania, ktorí odchádzali na Slovensko a do
iných východoeurópskych krajín za iným účelom.
V predposlednej stati knihy pod názvom Eisteinoví nástupcovia autor
satirické žihadlá upriamuje na školskú a výchovnú problematiku,
predovšetkým na ideologizáciu výučby i výchovy a encyklopedizmus
učebných osnov, ktorým sú žiaci zaťažení od základnej školy.
V
poslednej stati pod názvom Münchhausen – alebo divy autor dáva dokopy
münchausenovské zveličovania povestného dedinského klamára-figliara s
predvolebnými sľubmi begejovských poslancov, ktoré mu výrazne
pripomínajú povojnových rečníkov - agitátorov sľubujúcich „širokým
ľudovým masám“ krajšiu budúcnosť. Týmto spôsobom sa kruh uzaviera.
Opakuje sa to isté, čo sa už udialo v minulom storočí, ibaže v inej
spoločensko-politickej rovine a za inej európskej i svetovej
konštelácie.
V humoreskách zaradených do tejto knihy ide často o, vo svojich
východiskách, nenáročné a zábavné humorné situácie, avšak autor v nich
zosmiešňuje i vážnejšie spoločenské, charakterové, mravné poklesy a
neduhy, s vedomím, že sa aj jednotlivci i spoločnosť najskôr zriekajú
tých svojich nedostatkov, ktoré sa vo verejnosti stanú smiešnymi. Tieto a
takéto náznakové satirické žihadlá sú poznačené lokálnym koloritom aj
to konkrétnym – petrovským, avšak občas presahujú lokálne rámce a
nadobúdajú univerzálnejšie rozmery i dokumentárnu dimenziu – sú zrkadlom
doby, i keď krivým, teda zosmiešňujúcim. Humornú zložku týchto textov
poväčšine charakterizuje príchuť jemnejšej persifláže, a iba občas
príchuť drsnejšej irónie, či sarkazmu a humoristické zámery autora sa
pohybujú od žartu kvôli žartu po žart, ktorým sa poukazuje na závažné
nedostatky spoločnosti.
Hodnoty
týchto textov nachádzame i v autorovej priam hovorovej narácii
poprepletanej duchaplnými írečito ladenými postrehmi a prirovnaniami, v
slovnej a situačnej komike, ale najmä v autorovej schopnosti minuciózne
vypozorovať veľavravné detaily ako i v náznakovosti s hlbším podtextom.
Vzhľadom na uvedené, záverom teda možno konštatovať, že by bolo škoda,
ak by tieto humoresky zostali roztrúsené po časopisoch. Zviditeľnené v
knihe získavajú aj inšiu významovú a hodnotovú dimenziu, ako keby boli
publikované osve. Okrem toho možno s právom očakávať, že kniha bude
čitateľsky vítaná a svojím spôsobom vyplní i časť prázdnych miest na
literárnej mape vojvodinských Slovákov.
Samuel Boldocký
You have no rights to post comments