Charakteristika niektorých našich dedín...

Charakteristika niektorých našich dedín...
 
Internetový portál orange.sk na adrese: http://www.oskole.sk/?id_cat=22&rocnik=2&clanok=13128 uvádza článok o charakteristikách niekoľkých dolnozemských slovenských dedín. Zverejnený je v časti Referáty a v ňom píše: Aradáč-V stredoveku, v pápežskej knihe desiatkov z roku 1332 – 1337, bola zaznačená v chotári dnešného Aradáča dedina Aradi. Slováci do Aradáča začali prichádzať v máji 1786.
 
foto
 
Prvá vlna osídľovania trvala do mája 1788. Osadníci prichádzali z Novohradskej, Zvolenskej, Gemerskej, Peštianskej stolice. Slovákov sem hnala bieda a nedostatok, sociálna krivda a nespravodlivosť, pánske vykorisťovanie materiálno-majetkové a prenasledovanie náboženské.
 
Vo Vojvodine skoro každá slovenská dedina mala svoje špecifickosti v obliekaní. Aj Aradáč mal svoj vlastný kroj. Aradáčanky sa vedeli a vedia pekne a hrdo obliekať do svojho kroja.Reči svojich predkov sa môžu deti učiť aj v aradáčskej škole, ktorá má v súčasnosti 8 slovenských, 8 srbských tried a triedy predškolskej výchovy.
 
Tradíciou v tejto dedine bol aj rozvoj divadelníctva. Prvé slovenské predstavenie sa konalo 26.decembra 1918. Medzi najhranejšie slovenské divadelné hry patrili: Kamenný chodníček, Kubo, Bačova žena, Čertov mlyn, Rozmarín, atď.
 
Nemožno nespomenúť i dobre organizovanú činnosť Spolku vinárov, Spolku milovníkov klobás a Ženského spolku.
 
Kovačica
 
Život Slovákov v pohraničnom meste Kovačica sa začína v roku 1802. Osadníci prichádzali z Peštianskej, Nitrianskej, Novohradskej stolice a Bardáňa. Slováci sem prišli za lepším životom a väčšou istotou. Dostali aj obrábateľnú pôdu.
 
Kovačica je známa maliarstvom. V juhoslovanských rámcoch kovačickí insitní maliari zaberajú popredné miesto. Veď kolíska insity je práve tu. Insitné (naivné) umenie žne úspechy vďaka absencii umelosti, vďaka bohatosti fantázie a nevycibrenému rukopisu i kresliarskej neobratnosti. Je to pozoruhodná, dosiaľ však presne nedefinovaná umelecká kategória. Kovačickí maliari sú jedineční. Z ich tvorby vyviera slovenskosť. Jedineční sú aj preto, že všetci spolu, a predsa každý svojským dobre rozpoznateľným rukopisom zachytávajú a odkladajú pre budúcnosť slovenský folklórny kolorit. Z ich malieb žiari jarosť, senzitívnosť a autentickosť. Sny ich duše sú sformované do maliarskej vidiny.
 
Pivnica
 
V slovenských vojvodinských dedinách prevládajú Slováci pochádzajúci zo stredného Slovenska a v každej z nich sa medzi nimi nájde aj niekoľko pôvodných rodín pochádzajúcich zo západného Slovenska, ale títo sa rokmi spolužitia, rečou a spôsobom života prispôsobili väčšine a tak si svoj západoslovenský pôvod ani neuvedomujú alebo presnejšie väčšina o ňom po dvoch storočiach ani nevie. Podobne ako iné slovenské dediny v Báčke, aj Pivnica nesie silné znaky roľníckeho života.
 
Slovenská Pivnica má bohaté kultúrne a spolkové tradície. V roku 1919 bol založený Slovenský spevokol a Slovenská obchodná účastinná spoločnosť. Zakladané boli nové spolky a združenia: Sokolská jednota, Remeselnícky spolok.
 
Báčsky Petrovec
 
Obec Báčsky Petrovec je najmenšia obec vo Vojvodine. Vyše štvrť milénia žijú Slováci v Petrovci. Báčsky Petrovec sa pod terajším menom po prvýkrát spomína v 13.storočí, keď ho uznali za samostatnú cirkevnú obec s kostolom, venovaný sv. Petrovi.
 
V petrovskej tlačiarni už v roku 1919 vyšli prvé slovenské knihy. Tlačil sa tu Dolnozemský Slovák a tlačou vyšiel aj prvý Národný kalendár na rok 1920, ktorý je v súčasnosti najstarším slovenským periodikom v Juhoslávii. V Petrovci sa po prvej svetovej vojne sledovali svetové trendy. Nasvedčuje tomu i voľba prvej krásky, alebo ako sa to vtedy hovorilo „kráľovny krásy“, ktorou sa stala Milka Čániová.
 
Z kultúrneho života osady nemožno nespomenúť hranie divadla, pozeranie filmov, vydávanie kníh a časopisov, organizovanie prednášok a umelecké výstavy.
 
Nový Sad
 
Na začiatku 20.storočia v Novom Sade žilo vyše tisíc Slovákov. Aj napriek vzmáhajúcej sa maďarizácii sa novosadskí Slováci nezriekli svojej slovenskej príslušnosti.
 
Miloš Krno a Ľudovít Mičátek, tunajší Slováci, založili časopis Dolnozemský Slovák. Tento časopis bol prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote nielen v Novom Sade, ale aj na celej dolnozemskej slovenskej zemi. Roku 1949 bol založený Novosadský rozhlas, v rámci ktorého sa utvorila aj slovenská redakcia. Mesto Nový Sad je známy folklórnym súborom Šafárik. Hlavným poslaním súboru je uschovávať a pestovať bohaté kultúrne dedičstvo ľudového umenia najmä Slovákov, ale aj iných národov, s ktorými spolunažívajú viac ako 250 rokov na priestoroch Juhoslávie.
 
Kultúra vojvodinských Slovákov
 
V kultúrnom živote vojvodinských Slovákov peknú tradíciu majú hudobno-folklórne prehliadky (festivaly). Niektoré z nich žili krátku dobu a zanikli. Sú to: Hľadáme najveselšiu slovenskú osadu, neskoršie premenovaný na Májové stretnutia v Kysači (festival slovenských ľudových piesní 1961 – 1967).
 
Na porade Matice slovenskej v Juhoslávii roku 1995 urobili rebríček hudobných a folklórnych prehliadok v súčasnosti:
 
Stretnutie v pivnickom poli (vznikla r.1966) – je to prehliadka piesní a spevákov ľudových piesní.
Tancuj, tancuj (vznikla r.1970) – je to folklórny festival, na ktorom sa zúčastňujú tanečné, spevácke a hudobné súbory.
Zlatá brána (vznikla r.1993) – je to detský folklórny festival v Kysáči.
 
Známe aj na Slovensku sú:
 
Folklórny súbor Mladosť z Aradáča
Folklórny súbor Šafárik z Nového Sadu
Folklórny súbor Hruška z Kysáča
Folklórny súbor Janka Čmelíka zo Starej Pazovej
 
Slovenská verejnosť mala možnosť vidieť vystúpenie týchto súborov na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve, Hontianskej Paráde v Hrušove, v dedinkách Dolná Strehová, Sebechleby, ale i v mestách ako Banská Bystrica a iných.

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články