- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 02. 2011
210. výročie narodenia
Michal Godra udržiaval národné povedomie dolnozemských Slovákov
Do Báčky za učiteľa prichádza v roku 1828. Najprv pôsobil v Kulpíne v rodine Stratimirovićovcov. Tu pobudol do roku 1831 a počas tohto obdobia udržiaval blízke styky s riaditeľom novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom. Bol jedným zo zakladateľov Prvej Slovenskej učenej spoločnosti v Hložanoch a v Báčskom Petrovci sa pričinil o založenie slovenského čitateľského spolku. Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu Slovákov. V roku 1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého gymnázia v Novom Vrbase.
Honťan Michala Godra st., narodený 20. 9. 1770 v Bátovciach začínal ako
farár v Drážovciach, potom až do konca svojho života pôsobil v
Bohuniciach (1815). Patril medzi zakladajúcich členov Učenej spoločnosti
banského okolia a v jeho šľapajach pokračovali aj dvaja jeho synovia
Michal Godra a Samuel Godra. Michal Godra, ml. sa narodil
25.januára 1801 v Bohuniciach. Základné a stredné školy absolvoval v
rodisku a v Banskej Štiavnici. V rokoch 1817-1820 študoval v Modre a
Šoproni, 1821-22 na evanjelickom lýceu v Bratislave a v rokoch 1825-27
teológiu vo Viedni. Literárnej tvorbe sa venoval už v mladom veku.
Veršovať začal už počas štiavnického štúdia, kde jeho obľúbeným
učiteľom bol Daniel Kanka, ktorému v roku 1819 venoval oslavné verše.
Pred štúdiom teológie bol tri roky súkromným učiteľom v Žemberovciach.
Počas viedenského štúdia už vo svojich básňach sa snažil napodobňovať a
predkladať klasikov. Po skončení štúdia odišiel roku 1828 do Báčky, kde
sa stal vychovávateľom v rodine Stratimirovićovcov v Kulpíne. Tu
pobudol do roku 1831 a počas neho udržiaval blízke styky s riaditeľom
novosadského gymnázia Pavlom Jozefom Šafárikom, ktorému účinne pomáhal
pri jeho vedeckej práci. K meninám mu venoval aj oslavnú báseň. V
Kulpíne mal dobré možnosti k tvorbe a k rozširovaniu svojej knižnice.
Svoje práce posielal najmä do českých časopisov. V roku 1829 založili v
Hložanoch spoločne s Pavlom Jozefom Šafárikom a Jurajom Rohoňom Prvú
Slovenskú učenú spoločnosť a za jej predsedu zvolili Šafárika. Keď zase v
Báčskom Petrovci založili slovenský čitateľský spolok, spoločne s
Jurajom Rohoňom boli jeho oporou a a dávali ho za príklad aj ďalším
Slovákmi obývaným osadám na Dolnej zemi. Michal Godra sa významne
podieľal na organizovaní zbierok pre Slovenskú spoločnosť a knižnicu.
Spoločne so Šafárikom odporúčal Srbom štúdium na slovenských gymnáziách
a lýceách a zároveň podával konkrétne návrhy proti odnárodňovaniu
Slovákov. V septembri roku 1834 sa Michal Godra presťahoval do Pešti s
cieľom nájsť si vhodnejšiu prácu, ktorou by mohol ovplyvňovať rozvoj
slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie
rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. V Pešti pracoval tiež u grófa
Steilen – Saalensteina. Jeho dávnou túžbou bolo založiť a vydávať
slovenské noviny. Spoločne s Kollárom, Sucháňom v Spolku milovníkov
literatúry v spolupráci s bernolákovcami a ich akcionárskym Zorospolkom,
založili almanach Zora a jeho redaktorskou a korektorskou prácou bol
poverený práve Michal Godra. V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na
reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k
slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení
slovies. Keď začal pripravovať tretí ročník nadviazal písomný styk aj s
Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na
terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku
1836 začína ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko- nemeckého
gymnázia v Novom Vrbase v Báčke. Tu popri tridsaťročnej riaditeľskej a
profesorskej činnosti udržiaval nielen úzky kontakt s rodným Slovenskom a
jeho literárnym prúdením, ale pre slovenskú vec sa snažil zapojiť
všetkých slovenských vzdelancov v Báčke a pritom sám pre tento cieľ
vynakladal všetky svoje sily. Vo Vojvodine rozširoval slovenské knihy,
almanachy, časopisy a dolnozemským Slovákom ich odporúčal objednávať.
Podporoval Štúrovu Spoločnosť, Ústav s knižnicou a vítal založenie
Slovenských národných novín s Orlom tatranským a sám do nich
prispieval. V roku 1846 nachádzame ho aj medzi prvými zakladateľmi
Lichardovej Domovej pokladnice. Svoje články publikoval aj v Slovenských
pohľadoch, Pešťbudínskych vedomostiach, Obzore, Sokole... V srbských
novinách Srpski narodni list mu v roku 1835 po srbsky vyšiel
článok o Slovákoch v Maďarsku. Amatérsky sa venoval botanike, a to
konkrétne šľachteniu georgín, matematike (trisekcie uhla), o čom roku
1871 predložil prácu oxfordskej univerzite. O jeho šľachtiteľských
úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. Napríklad pod titulkom Z
Báčky v č.58 Slovenských národných novín zo 17.júna 1846 je nepodpísaný
článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa gymnázia vo Vrbase
Michala Godru, ktorý sa zaoberá šľachtením georgín. Noviny preberajú
správu z Orla Tatranského, že takmer do všetkých domácich a zahraničných
časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od
Michala Godru, pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na
listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.
V Novom
Vrbase v rokoch 1836 – 1841 vyučoval vo všetkých šiestich triedach a v
rokoch 1841 – 1853 len vo dvoch najvyšších. Ako pedagóg a kultúrny
dejateľ dolnozemských Slovákov sa zaslúžil o vysokú úroveň výučby a
zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu, ktorá mala 1064 kníh. Na sklonku
svojho života sa presťahoval do Báčskeho Petrovca, kde aj 1. marca 1874
umrel.
Ján Jančovic