Divadlo, divadlu, o divadle, s divadlom...

Divadlo, divadlu, o divadle, s divadlom...
 
Dnes je 27. marec, deň keď divadlo dokorán otvára svoje brány všetkým a na celom svete. Je to láska priamo z javiska. Svetový deň divadla sa dnes oslavuje aj na pivnických divadelných doskách. V tejto našej slovenskej osade už tretí deň prebieha 17. ročník festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2011. Festival bude pokračovať na štvrtok 31. marca a oponu spustia v nedeľu 3. apríla po udelení cien a po vystúpení hosťujúceho súboru z Maďarska.
 
„Svetový DEŇ DIVADLA bol založený v roku 1961 Medzinárodným divadelným inštitútom. Tento deň slávia každoročne 27. marca všetky národné strediská MDI a spolu s nimi celá medzinárodná divadelná obec. Pri tejto príležitosti sa organizujú rôzne národné i medzinárodné divadelné akcie – k najvýznamnejším z nich patrí Medzinárodné posolstvo – z podnetu Medzinárodného divadelného inštitútu je každoročne jeho autorom nejaká svetovo preslávená divadelná osobnosť.“
 
Posolstvo k Svetovému dňu divadla 27. marec 2011
 
DIVADLO V SLUŽBÁCH ĽUDSKOSTI Jessica A. Kaahwa, Uganda
 
Svetový deň divadla je skutočným odrazom obrovského potenciálu divadla mobilizovať komunity a prekonávať rozpory v spoločnosti. Napadlo Vám niekedy, že divadlo môže byť účinným nástrojom k dosiahnutiu mieru? Národy míňajú obrovské sumy peňazí na mierové misie v oblastiach konfliktov, ale len malú pozornosť venujú divadlu ako možnému nástroju na zmierenie a zažehnanie konfliktu. Ako môžu ľudia dosiahnuť univerzálny mier, ak pritom používajú represívne praktiky? Divadlo jemne formuje ľudskú dušu, ktorú ovládol strach a podozrievavosť, a to tým, že mení jej vlastný obraz a otvára svet alternatív pre jednotlivca a tým aj pre spoločnosť. Môže dávať zmysel každodennej realite a zároveň predchádzať neistej budúcnosti. Divadlo je komplexné, môže preto podať obraz o našich skúsenostiach, aj keď ich predtým sprevádzali mylné predstavy. Navyše, divadlo je osvedčeným prostriedkom obhajovania a rozvíjania myšlienok, ktoré spoločne zdieľame, a za ktoré sme ochotní bojovať, ak sú ohrozené. Aby sme mohli vytvárať mierovú budúcnosť, musíme začať používať mierové prostriedky, ktoré sa snažia pochopiť, rešpektovať a uznať prínos každej ľudskej bytosti k šírení mieru. Divadlo je univerzálnym jazykom, ktorým môžeme šíriť posolstvo mieru a zmierenia. Aktívnym zapájaním jednotlivcov môže divadlo priniesť veľa nových pohľadov, ktoré pomôžu dekonštruovať staré vnímanie, a týmto spôsobom dáva jednotlivcovi šancu na znovuzrodenie, aby sa mohol rozhodovať na základe znovuobjavenej pravdy a reality. Aby sa divadlu darilo medzi inými umeleckými formami, musíme urobiť rázny krok vpred tým, že ho začleníme do bežného života, ktorý sa týka aj dôležitých otázok konfliktu a mieru. V procese spoločenskej transformácie a reforiem komunít vzniká divadlo aj vo vojnou zmietaných oblastiach a medzi populáciami, ktoré trpia chronickou chudobou alebo chorobami. Rastúci počet úspešných prípadov dokazuje, že divadlo bolo schopné mobilizovať verejnosť, vybudovať jej povedomie a pomôcť traumatizovaným obetiam vojny. Kultúrne platformy, akou je "Medzinárodný divadelný ústav (ITI)", ktorý je zameraný na "upevnenie mieru a priateľstva medzi národmi" má aj takú úlohu. Je preto nemiestne potláčať v týchto časoch silu divadla a dovoliť, aby mier závisel od držiteľov zbraní a odpaľovačov bômb. Pri príležitosti Svetového dňa divadla Vás žiadam o zamyslenie nad tým, ako by bolo možné využiť silu divadla ako univerzálny nástroj pre dialóg, sociálnu premenu a reformu. Zatiaľ čo OSN vynakladá obrovské množstvo finančných prostriedkov v mierových misiách po celom svete, často krát prostredníctvom zbraní, divadlo je spontánna, humánna, menej nákladná a oveľa mocnejšia alternatíva. I keď to nemusí byť jediný spôsob pre nastolenie mieru, divadlo by malo byť jedným z efektívnych nástrojov v mierových misiách.
 
Posolstvo prevzaté z http://www.djgt.sk/index.php/dd-priradene

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články