Smútočné oznámenie

Smútočné oznámenie
 
S hlbokým smútkom Vás chceme oboznámiť, že nás navždy opustil Martin Kmeť, významný slovenský skladateľ a muzikológ, ktorý svojou prácou dal veľký prínos hudbe vojvodinských Slovákov. Pohreb sa bude konať v sobotu 9. apríla 2011 na cintoríne v Novom Sade.
 
S úctou Matica slovenská v Srbsku
 
Mr. Martin Kmeť sa narodil 19. februára 1926 v Bajši. Pochádzal zo známej dolnozemskej slovenskej rodiny Kmeťovej, ktorá výrazne poznačila život tunajších Slovákov a tiež aj život Kulpína. Jeho otec, Martin Kmeť starší, rodený Kulpínčan, aj keď pôsobil na viacerých slovenských školách, pred koncom pracovnej doby sa vrátil do rodiska, kde dva roky pred dôchodkom vyučoval na základnej škole. Za Kulpín ho viazali osobitné putá, keďže v tejto osade ešte aj jeho otec bol významným kultúrno-osvetovým pracovníkom V Kulpíne potom, spolu s rodinou, aj Martin Kmeť st. natrvalo zakotvil a tu i umrel. Vo vojnovom čase, keď sa táto učiteľská rodina vrátila do Kulpína, syn Martin mal 18 rokov a práve vtedy, v roku 1944 ako stredoškolák vstúpil do národno-oslobodzovacieho vojska. Neskôr dokončil Učiteľskú školu vo Vršci. Vyštudoval na Hudobnej akadémii v Belehrade, kde získal aj hodnosť magistra etnomuzikológie. Do kroniky kulpínskej základnej školy sa aj sám zapísal a to už ako tretia generácia z Kmeťovej rodiny. Na tejto škole pôsobil v rokoch 1946-47, 1951-52 a 1961-63. Najdlhšiu a najvýznamnejšiu časť pracovného veku si však Mr. Martin Kmeť odpracoval na Pedagogickej akadémii Mošu Pijadeho v Novom Sade. Okrem skladateľskej, hudobno-upravovateľskej a pedagogickej činnosti, zaoberal sa aj vedecko-výskumnou prácou, z ktorej uverejnil rad odborných príspevkov.
 
Mr. Martin Kmeť umrel v Novom Sade 6. 04. 2011 vo veku 85 rokov. Česť jeho pamiatke!
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #1 Ľudmila 2011-04-09 15:39
Úprimná sústrasť zarmútenej rodine... Zostane nám v blahej pamiatke.
Ľutujem, že som bola znemožnená vyprevadiť ho na večný odpočinok.
Nech mu je ľahká zem.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články