- Podrobnosti
-
Uverejnené 4. 05. 2011
4. mája 1980 v Ľubľane zomrel Tito
PO TITOVI TITO
Aj po 31 rokoch po Titovej smrti a 21 rokoch po krvavom stroskotaní „Titovej Juhoslávie“, spomienky na vysokú životnú úroveň, zriadenie a bezpečnosť vtedajšej krajiny sú ešte vždy prítomné a akoby silneli v tranzičných okolnostiach a rokoch všeobecnej krízy. Pamiatka na prezidenta SFRJ súdruha Tita pretrváva alebo až ožíva. Jeho hrobku za 30 rokov navštívilo vyše 20 miliónov ľudí, čo sa počtom vyrovnáva úhrnnej populácii niekdajšej takzvanej Veľkej Juhoslávie.
Josip Broz Tito
Hrobka Josipa Broza Tita v Dome kvetov v Beogradu. Aj po 31 rokoch sa
prichádzajú pokloniť svojmu najvyššiemu veliteľovi a uctievanému
predákovi
Prečo sa vlastne tak významnej osobnosti našich novších dejín nevenúva patričná pozornosť?
Známe heslo Po Titovi Tito krátko po jeho smrti sa prestalo skandovať.
Početné piesne v ktorých sa oslavoval a ospevoval boli neželateľné až
zakázané. Obrazy s jeho podobizňou boli odstránené a naše dejiny po
druhej svetovej vojne sa prestali spomínať, akoby ani neexistovali. Aj
na školských hodinách dejepisu Tito bol tabu téma. Z oslavovaného
štátnika svetového mena a rešpektu, sa stal opovrhovaná osobnosť, ktorú
naša nová politická elita obviňovala za všeličo a všetko a hlavne za
komunizmus a za Goli otok, kam údajne neraz na doživotné väzenie
odvádzali oponentov Titovej ideológie. Súdruh Tito sa previnil aj za
vysoké pôžičky, ktorými zabezpečoval blahobyt takmer všetkým obyvateľom a
ktoré krajina musela splácať aj po jeho smrti, aj za to, že neuviedol
demokraciu, že nechcel kapitalizmus ale ekonomickú rovnosť, že chcel byť
iba súdruhom...
V období po jeho smrti boli zahriakovaní historici ktorí mienili, že sa
vtedajšia SFRJ inak nemohla udržať. Dnes je už však aj slepcom jasné, že
sa po Titovej smrti začali dezintegračné procesy SFRJ.
Aj delegacia Česko-Slovenska dnes navštívila Dom kvetov
Z vtedajšej veľkej Juhoslávie dnes je už 6 samostatných štátov a aj
siedme Kosovo je uznané mnohými krajinami. Mestá, ktoré pred 30 rokmi
hrdo niesli Titovo meno, dnes sú premenované. Také mestá boli v každej
juhoslovanskej republike a v dvoch pokrajinách: Titovo Velenje
(Slovínsko), Titov Veles (Macedónsko), Titova Mitrovica (Kosovo),
Titograd (Čierna Hora), Titovo Užice (Srbsko), Titova Korenica
(Chorvátsko), Titov Vrbas (Vojvodina) a Titov Drvar (Bosna a
Hercegovina). Hlavné ulice vo všetkých juhoslovanských mestách spravidla
niesli Titovo meno. V Srbsku sa už názvy týchto ulíc či námestí s
Titovým menom vytratili a zachovali sa iba v multinacionálnej Vojvodine a
zriedkavo v Belehrade či južnejšieho od nášho sídelného mesta . Úhrne
174 miest v Srbsku ešte vždy má ulicu Maršala Tita.
V Kulpíne ako aj v Petrovci sa hlavná ulica dodnes menuje Ulica maršala
Tita. V Kulpíne máme i ďalšiu pamiatku na prezidenta, ktorý spravoval
našu krajinu takmer 30 rokov: v parku pred kaštieľom, kde bolo
vysadených 88 ihličnanov symbolizujúcich 88 rokov života Josipa Broza
Tita, niektoré stromy sa dodnes zachovali.
Katarína Pucovská
Josip Broz Tito bol v rokoch 1953-80 prezidentom JSFR. Narodil sa
25. mája 1892 v Kumrovci. V 2. sv. vojne bol vodcom antifašistického
odbojového hnutia, po vojne sa rozišiel so Stalinovou Kominternou, čoho
dôsledkom bola izolácia od vývoja v ostatných východoeurópskych
krajinách. Neskôr a následkom toho položil základy Hnutia nezúčastnených
krajín.
Počiatky
Hnutia nezúčastnených krajín siahajú do roku 1955, kedy sa v Bandungu
(Indonézia) konala Ázijsko-Africká konferencia, kde sa účastnícke
krajiny zaviazali byť nestranné v konflikte medzi západom a východom
(Studená vojna). Avšak až v septembri roku 1961 na konferencii v
Belehrade, ktorej sa zúčastnili delegáti 25 štátov, boli položené
základy hnutia, hlavne cez iniciatívu prezidenta Juhoslávie Tita. Za
najprominentejších iniciátorov hnutia sa považujú Josip Broz Tito
(Juhoslávia), Džaváharlál Néhrú (India) a Gamál Abdal Násir (Egypt).
You have no rights to post comments