DVADSAŤ ROKOV OD NAJVÄČŠIEHO KLUBOVÉHO ÚSPECHU TUNAJŠIEHO FUTBALU

DVADSAŤ ROKOV OD NAJVÄČŠIEHO KLUBOVÉHO ÚSPECHU TUNAJŠIEHO FUTBALU
 
Zvezda – hviezda stálica
 
Jej meno skloňujú vo všetkých pádoch na všetkých športových svetadieloch: Red Star, Roter Stern, Stella Rossa, Estrella Roja, Etoal Rouge, Červená hviezda... Crvena zvezda je najznámejším športovým kolektívom tzv. východnej Európy. Basketbalisti získali Pohár európskych pohárov roku 1974, basketbalistky Pohár európskych majstrov 1979, atléti takisto PEM 1989, dvakrát karatisti (1997 a 1998), kým futbalisti boli najúspešnejší v Európe a na svete roku 1991.
 
foto
 
Šiesta hviezda CZ Tím ktorý získal titul majstra sveta 1991 
 
Zajtra ubehne presne dvadsať rokov od najväčšieho úspechu klubového futbalu na priestoroch bývalej Juhoslávie – zisku „ušatej trofeje“ červeno-bielych futbalistov... Za šesť a pol desaťročí jestvovania farby spolku hájili i také esá akými sú napríklad basketbalisti Zoran Slavnić a Dragan Kapičić, šachista Ljubomir Ljubojević, tenista Slobodan Živojinović, tenistka Jelena Jankovićová, atléti – diaľkar Nenad Stekić a výškár Dragutin Topić, ako i strelkyňa a najlepšia juhoslovanská športovkyňa XX. storočia Jasna Šekarićová. Horlivým fanúšikom Crvenej zvezdy bol okrem iných i spisovateľ Ivo Andrić, nositeľ Nobelovej ceny (1961). Členka CZ sa v Sofii roku 1963 stala Ruska Valentína Terešková, prvá kozmonautka sveta. Nesporne ale, že sa o dobrú povesť populárneho kolektívu najviac zaslúžili – futbalisti. Futbalový klub a štadión CZ navštívili za posledné dva mesiace ruský prezident Vladimír Putin a srbský prezident Boris Tadić.
 
Z kvantity – kvalita
 
Po druhej svetovej vojne v druhej (socialistickej) Juhoslávii na domácich trávnikoch striedavo v majstrovstvách a pohárových súťažiach kraľovalo kvarteto: Hajduk Split, Dinamo Záhreb a belehradské kluby Crvena zvezda a Partizan. Nečudo preto, že spomínané veľkokluby novinári nazývali „veľkou štvorkou juhoslovanského futbalu“. Pripojenie odbočiek športového spolku Študent „červeno-bielemu“ kolektívu rok a pol po založený CZ, umožňuje Belehradčanom získavať z kvantity kvalitu a už na začiatku činnosti obrovskú armádu fanúšikov zo šíkov študentov a mládežníkov. Víťazný hetrik v národnom pohári a ihneď potom dva majstrovské tituly za radom, reprezentovanie hviezdášov v drese plavich na MS 1950 a OH 1952 i úspešné turné po Južnej Amerike 1951 a – generácia Rajka Mitića, Boru Kostića, Srđana Mrkušića a Branka Stankovića sa stáva zbožňovanou nielen v Belehrade, ale i celej krajine. Nové pokolenie v čele s futbalovým virtuózom Dragoslavom Šekularcom, spomínaným Borom Kostićom a brankárom Vladimírom Bearom je už takmer na prahu finále PEM a teší sa zo zisku Dunajského pohára, ako i prvého doublé.
 
foto
 
Šiesta hviezda CZ Tím ktorý získal titul majstra Európy 1991 
 
Roky Džajića a nového štadióna
 
Šesťdesiate roky v Crvenej zvezde poznačili dve udalosti: vybudovanie veľkého štadióna (zvaného Marakana, vtedy pre stotisícový dav, dnes je kapacita 55.000 divákov) a začiatok kariéry Dragana Džajića. Džajina generácia do ktorej patrili Aćimović, Pavlović, Ostojić a Lazarević hrala prím v druhej polovici 60. rokov. Okrem množstva majstrovských titulov a národných pohárov získali i Stredoeurópsky pohár v súboji so Spartakom Trnava (finále) a Interom Bratislava (štvrťfinále). V pochodovom rytme pokračovali až do semifinále PEM 1970/71. Keď ich po belehradských 4:1 s Panathinaikosom Atény verejnosť videla vo finále s Ajaxom v Londýne, v hlavnom meste Grécka však Zvezda po neuveriteľných 0:3 odišla s prázdnou náručou.
 
foto
 
Delije fanúšikovia CZ na juhu štadióna v Bari pred finále PEM 1991 
 
Európske finále a víťazstvá
 
Aj ďalšie hviezdy Zvezdy, ktoré predvádzali Vladimír Petrović, Zoran Filipović, Miloš Šestić a Dušan Savić zvládli Európu na výbornú, no podobne obišli nasucho vo finále európskeho pohára (UEFA, 1978/79, Borussia Monchengladbach). Dragan Džajić sa vtedy po skončení aktívnej futbalovej kariéry stal manažérom klubu. Trpezlivo, postupne, tvoril rok po rok kostru mužstva z ktorého sa 1990/91 Crvena zvezda stane šampiónom starého kontinentu a z už vtedy juhoslovanských vytvorí i európske hviezdy čím boli – Robert Prosinečki, Dejan Savićević, Vladimír Jugović, Darko Pančev, Siniša Mihajlović, kým rumunsky Srb Miodrag Belodedić iba potvrdil eurotriedu. Osud chcel, aby súperom CZ vo finálovom zápase v Bari bol nový klub Dragana Stojkovića (Olympique). Známi Piksi mal nemalé zásluhy v predchádzajúcich štyroch sezónach (1986 – 1990) k imidžu CZ ako klubu schopného dobyť Európu.
 
foto
 
Stojković, Pančev a Prosinečki v drese reprezentácie YU 
 
Desaťročia vojny a krízy
 
Kým Juhoslovania a fanúšikovia boli opojení víťazstvom, Mars bol predo dvermi. Počas bratovražednej vojny, CZ v prvej „vojnovej“ sezóne postačila ešte na Interkontinentálny pohár, deľbu tretieho miesta v novoformovanej Ligy majstrov a finále Superpohára. V Lige majstrov svoje zápasy CZ už hrala ako hostiteľka hosťujúc na trávnikoch Maďarska a Bulharska. Aj napriek nešportovým faktom, CZ bola doma považovaná za gigant – reprezentáciu plavich vtedy volali – oslabenou Zvezdou. Jeden z vtedy opozičných srbských lídrov vyhlásil, že CZ je jedným zo štyroch pilierov srbstva (okrem Srbskej pravoslávnej cirkvi, Srbskej akadémie vied a umení a novinového obra Politiky). V rokoch 1990 a 1991to celkom nezodpovedalo pravde. Majstra Európy a sveta predstavovali hráči z Nového Sadu (Mihajlović), Podgorice (Savićević), Skoplja (Pančev, Najdoski), Sarajeva (Šabanadžović), Záhreba (Prosinečki), Rumunska (Belodedić) a iba zopár vlastných odchovancov školy. V tretej Juhoslávii, neskôr v štáte pod menom Srbsko a Čierna Hora a dnes v samostatnom Srbsku, najlepší juhoslovanskí futbalisti nekopali a nekopú na rodnej hrude. Kým voľakedy veľkokluby kedykoľvek a kdekoľvek mohli stratiť zápas, v súčasnosti sa o titul majstra uchádzajú zväčša len Partizan a CZ, občas Vojvodina Nový Sad. „Hviezdy“ odchádzajú (i) zo Zvezdy len čo sa stanú hviezdami. Posledné roky to boli Dejan Stanković do Talianska, Nemanja Vidić do Anglicka, kým Nikola Žigić hrá v Španielsku. Ligový futbal na Balkáne kopú dnes „násťroční“ a zahraničné posily.
 
foto
 
Delije fanúšikovia CZ na severe štadióna Marakana 
 
Budúcnosť súčasnosti – investície a sponzor
 
Na roky slávy pripomína sieň slávy v krásnom múzeu na štadióne. Do hráčov extratriedy dnes sotvaže možno zaradiť niekoho zo súčasného zostavu. Šmrnc euroklubu sa mu pokúšajú vštepiť tréner – legendárny futbalista Robert Prosinečki, a na poste predsedu Vladan Lukić, bývalý útočník a štátny reprezentant. Svetovú úroveň má mesačník športového spolku Zvezdina revija (Revue Zvezda), vychádzajúci od samého vzniku CZ, v kontinuite päťdesiat rokov (od roku 1961), v lepších časoch i v nákladoch nad 30.000 výtlačkov. Marketing je takisto napriek neprajným časom pýchou klubu. Popri vydarených TV šotov, vkusných kalendárov a propagačných materiálov, pred niekoľkými rokmi začali s akciou Aj ja som hviezdáš (I ja sam zvezdaš), kde začleňovali školákov z celej krajiny do klubu. Noví mladí fanúšikovia si pozreli múzeum, mali možnosť zdarma si pozrieť zápasy, podebatovať s ich idolmi, prípadne tréner s futbalistami zavítali do niektorých srbských základných škôl, ba aj členovia futbalovej školy CZ si zmerajú sily s výberom škôl. Jedným z cieľov akcie bol i aby štadión CZ známejší ako (malá) Marakana nezíval prázdnotou ako vo vojnových či presnejšie krízových rokoch. Vlani do klubu investoval silný sponzor – ruský Gazprom neft, tohto leta sa očakávajú posily s väčším cvengom. Portugalčania zase prednedávnom mali mienku v okolí štadióna CZ budovať „mesto v meste“ – Hviezdne mesto (Zvezdani grad) na nepoznanie pozmení Topčider, časť mesta, kde je štadión Marakana. Po vzore na španielske veľkokluby Real Madrid a Barcelonu, všetci členovia klubu v novej akcii nazvanej Ja som súčasťou Zvezdy (Ja sam deo Zvezde) majú právo voliť a byť volený. Najhorlivejší fanúšikovia – delije (tur. junáci) /založený v decembri roku 1989/ na severe vytvárajú skvelú kulisu pred ktorou majú rešpekt i euroesá. Zvezda je život – všetko iné sú maličkosti, hovoria delije. Žiaľ, menšia časť patrí medzi výtržníkov a sú hanbou klubu.
 
foto
 
Najmladší futbalisti CZ v Kovačici 
 
Ján Špringeľ
Snímky: autor a archív autora
 
Športový spolok Crvena zvezda Belehrad sa založil 4. marca 1945 v Deligradskej 27 v budove vtedajšieho DIF (Fakulta telovýchovy). Zakladajúce zhromaždenie prebiehalo v rámci Veľkej športovej konferencie mládeže Belehradu. Krstní otcovia kolektívu sa 3.marca 1945 (deň pred založením) v kope návrhov stali Slobodan Ćosić (Zvezda) a Zoran Žujović (Crvena). V povestnom dni sa okrem futbalového založil i basketbalový, volejbalový a plavecký klub, ako i atletická, boxerská a veslárska odbočka (neskoršie kluby). V prvom desaťročí sa do zvezdinej športovej rodiny pripojili aj kolkársky, šermiarsky, šachový, hádzanársky, tenisový a hokejový klub. Džudo klub, vodnopólový, stolnotenisový a dnes nejestvujúci zápasnícky klub mali svoju premiéru v druhej decénií činnosti Športového spolku. Tretia dekáda bola „rezervovaná“ pre zakladanie automobilového a karate klubu, kým do dnešnej rodiny patria i lyžiarsky, strelecký a kickbox klub.
 
foto
 
Sever a východ štadióna

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články