Miroslav Majorský (16.02.1960 – 10.08.1991)

Miroslav Majorský
(16.02.1960 – 10.08.1991)
 
Pri príležitosti 20. výročia odchodu z tejto časnosti na večnosť, v pondelok 20. júna o 19:00 v aule divadla v Starej Pazove otvoria vernisáž pozostalosti maliara Miroslava Majorského. Naposledy svoje obrazy Majorský vystavoval v roku 1988 v Klube VHV Slovenského národného domu v Starej Pazove.
 
foto
 
V roku 1988 v klube VHV výstavu otvoril Miroslav Demák. M. Majorský prvý sprava
 
Za sebou zanechal nemalý výtvarný opus, na ktorý mnohí časom zabudli, alebo si dnes už nevedia spomenúť na jeho bohatý imaginačný maliarsky temperament a testament, ktorý v žiadnom prípade neuznával priemernosť a žiadne rámce. Majorský si vždy žil po svojom vo svete umenia. Maľoval, miloval, písal, spieval, kreslil, hral na gitare, slovom - dýchal umením...
 
foto
 
Predovšetkým bol maliarom, ktorý sa tvorivým postupom stále obracal nielen k existenčným problémom života a sveta na konci 20. storočia, ale často aj k objavovaniu mnohých tajomstiev minulosti a k stálemu prebúdzaniu budúcnosti. Aj on sníval a blúznil o krajšom zajtrajšku, no nebolo mu dané, ako mnohým dobrým, pred ním a po ňom...
 
Miroslav Majorský sa narodil 16. februára 1960 v Starej Pazove, kde skončil Základnú školu hrdinu Janka Čmelíka. Strednú grafickú školu Bogdana Šuputa skončil v roku 1979 v Novom Sade. Bol popredným členom staropazovskej Výtvarnej dielne LIRA, ktorú spolu s maliarom Ljubišom Marićom zakladal roku 1982. Samostatne mal výstavy v Starej Pazove (1982, 1983) a v Sarajeve, zúčastnil sa i na mnohých spoločných výstavách a v roku 1988 vystavoval v rámci trojicovej skupiny JAM (Jovičić, Agarský, Majorský). Naposledy svoje obrazy vystavoval 4. marca 1988 spolu s Vesnou Mihajlovićovou, Milošom G. Jovkovićom a Jánom Agarským v Klube VHV Slovenského národného domu (výstavu otvoril Miroslav Demák) a celkom naostatok 16. mája v tom istom roku v predsieni tzv. Bieleho domu.
 
Táto malá retrospektívna výstava je nemalou spomienkou na bohatý maliarsky opus Miroslava Majorského.
 
Martin Prebudila
 
foto
 
Miroslav Majorski
(16.02.1960 – 10.08.1991)
 
Za sobom je ostavio nemali likovni opus, na koji su mnogi vremenom zaboravili ili jednostavno već danas na znaju da se prisete njegovog bogatog imaginativnog slikarkog temperamenta i testamenta, koji ni u kom slučaju nije priznavao prosečnost i nikakve šablone. Majorski je oduvek živeo po svome u svetu umetnosti. Slikao je, voleo, pisao, pevao, crtao, svirao na gitari, jednom rečju – disao je umetnošću...
 
Pre svega je bio slikar, koji stvaralačkim postupom stalno vraćao i obraćao ne samo egzistencionalnim problemima života i sveta na kraju 20. veka, već često i ka otkrivanju mnogih tajni prošlosti a ka stalnom budjenju budućnosti. I on je sanjao i bulazniou o lepšoj sutrašnjici, no nije mu bilo dano, kao i mnogim drugim pre i posle njega...
 
Miroslav Majorski se rodio 16. februara 1960 u Staroj Pazovi, gde je završio Osnovnu školu heroj Janko Čmelik. Srednju grafičku školu „Bogdan Šuput završio je 1979. godine u Novom Sadu. Bio je istaknuti član staropazovačke Likovne radionice „Lira“, koju je zajedno sa slikarem Ljubišom Marićem osnivao 1982. godine. Samostalno je izlagao u Staroj Pazovi (1982. 1983) i u Sarajevu, učestvovao je na više kolektivnih izložbi a 1988. godine izlagao je u okviru troj-grupe JAM (Jovičić, Agarski, Majorski). Naposletku je svoje slike izložio 4. marta 1988. zajedno sa Vesnom Mihajlović, Milošom G. Jovkovićom i Janom Agarskim u Klubu VHV Slovačkog narodnog doma a poslednju izložbu je imao 16. maja te iste godine u predsali tzv. Bele kuće.
 
Ova mala retrospektivna izložba je nemalim prisećanjem na bogati slikarski opus Miroslava Majorskog.
 
Martin Prebudjila

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články