IN MEMORIAM – za Andrejom Ferkom

IN MEMORIAM – za Andrejom Ferkom
 
Vo veku nedožitých 86. - tych narodenín v nemocnici v Sriemskej Kamenici zomrel náš popredný básnik a lekár Andrej Ferko.
 
Andrej Ferko sa narodil 22.-ho novembra 1925 v Kysáči. Základnú školu skončil v rodisku, päť tried gymnázia vychodil v Báčskom Petrovci a šiestu na srbskom gymnáziu v Novom Sade. V Novom Sade sa stal ilegálnym členom národnooslobodzovacieho hnutia, preto bol okupačnými vrchnosťami v novembri 1942 zatknutý a väznený v Pešti. Jeden rok bol doma, lebo mu okupanti zakázali študovať, zato však pokračoval v ilegálnej práci ako jeden z organizátorov mládežníckeho hnutia SKOJ-a v Kysáči. Udržiaval stále styky s Novosadským partizánskym oddielom, ku ktorému sa aj pripojil v lete 1944. V jednej zrážke s maďarskými žandármi bol zranený a hneď nato, v auguste zatknutý a v Segedíne odsúdený na smrť. Tento výrok však však nebol byť uskutočnený, a už v apríli 1945 Andrej Ferko sa vracia domov. Pokračoval potom v gymnaziálnych štúdiách v Petrovci, kde aj zmaturoval roku 1946. Medicínu skončil roku 1954 na belehradskej univerzite. Od roku 1956 až po odchod do dôchodku (1985) pôsobil ako lekár a riaditeľ Domu zdravia v Petrovci.
 
Roku 1963 dostal Cenu Vydavateľstva Obzor za knihu Okovaná krv, roku 1985 Októbrovú cenu Báčskopetrovskej obce a roku 1995 Cenu Spolku vojvodinských slovakistov „za vynikajúci prínos k rozvoju slovakistickej činnosti“. Bol členom Spolku spisovateľov Vojvodiny a čestným členom Matice slovenskej v Srbku. V rokoch 1969 – 1973 bol poslancom v sociálno zdravotnej rade Zhromaždenia Srbska.

Komentárov  

0 #3 martin 2011-07-21 05:14
Rodine a najbližším
úprimná sústrasť
Martin Prebudila
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 novinarka 2011-07-20 11:27
Pohreb bude zajtra 21. 07. 2011 o 17.00 h v Dome smútku v Báčskom Petrovci
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 mdk 2011-07-20 09:43
Česť jeho pamiatke!
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články