Kysáčska sárma

Kysáčska sárma
 
Sárma sa čoraz častejšie stotožňuje s Kysáčom a stáva sa opravdivým tamojším lokálnym brandom. Deň kysáčskej sármy, ktorý si Spolok kysáčskych žien vedený predsedníčkou Ľudmilou Berédiovou – Stupavskou pred pár rokmi zaznačil do kalendára pravidelných podujatí, v septembri do Kysáča priláka početných labužníkov. Sárma pečená v sedliackej peci je skutočne opravdivou špecialitou. Na tohtoročné, nanajvýš úspešné podujatie, uznaním a dobrou radou reagovala Oľga Fejdiová, pôvodom z týchto končín, roky žijúca na Slovensku.
 
foto
 
Kysáčska sárma pečená v peci – foto Ľudmila Berédiová – Stupavská
 
„Aj ja sa hlásim so svojou troškou ku kysáčskej sárme. Ja varievam, dobrú, ba priam veľmi dobrú, ale kysáčskej sa nevyrovná. Tá je ako hodváb a veru patrí do kultúrneho dedičstva dolnozemských Slovákov, tak ako petrovská klbása, pazovská fašírka, či nadlacké škvarky. Pre záujemcov o listy - štiepky, ja si ich pripravujem takto. Odrežem z hlávky asi 5 cm časť, čo je od koreňa, vyrežem hlúb, ako sa mi dá a zabarím ju vriacou vodou a zakryjem. Po čase, keď voda trochu vychladne, sa dajú listy pekne odoberať. Keď nie, treba zase zabariť. Listy sú pekne odmäknuté, naukladám ich asi 5 na seba a zakrútim. Takéto listové šúľky naukladám do zaváracej fľaše, najprv však dám naspodok kúsok chleba a zakryjem ho listom. Keď sú vo fľaši, pridám trochu rasce a zalejem prevarenou slanou vodou, zakryjem tanierikom a dám na slnko kvasiť. Za týždeň sú vykvasené. Obyčajne si ich odložím do mrazničky aj s vykvasenou vodou. Aj po roku sa dajú použiť. Keď som sa tak zamyslela nad sármou, začala som pochybovať, že je to balkánske jedlo. Veď sármu varia aj Slováci v Maďarsku, aj v Rumunsku. Ak si trochu zavtipkujeme, to ona iste od Slovákov prešla na Balkán.“
 
Oľga Fejdiová