Na správu o udelení Nobelovej ceny za literatúru 2011 pánovi a staršiemu kamarátovi Tomasovi T

Na správu o udelení Nobelovej ceny za literatúru 2011 pánovi a staršiemu kamarátovi Tomasovi Tranströmerovi z Mariefreda
 
esejisticky reaguje Martin Prebudila
 
Konečne idem v tejto predpolnočnej štvrtkovej chvíli 6. októbra písať a napísať nič podobné, čo by sa malo podobať na In memoriam, na malú panychídu alebo na drobné rozlúčkové verše s dobre nedopovedanou láskou.
 
foto
 
Fotografie Tomasa Tranströmera z návštevy na Slovensku v roku 2005 s Milanom Rúfusom.
foto © Peter Procházka
 
Dnes popoludní, keď svetové agentúry hlásili a svetu oznámili, že Nobelovu cenu za literatúru za rok 2011 získal švédsky básnik Tomas Tranströmer (1931), tak okrem odmeneného a jeho najbližších, prinajmenej aj dvaja Slováci na tomto svete boli šťastní a spokojní s rozhodnutím Nobelovho výboru: ...za jeho "zhustené, priehľadné obrazy, ktoré ponúkajú čerstvý prístup k skutočnosti"... Výbor mohol to aj inak zdôvodniť, ale to je už jeho vec...
 
Nechcem sa opakovať, ale po čerstvom Nobelovcovi básnikovi Tomasovi dnes popoludní, alebo možno dávno skorej, sa slza radostná skotúľala z pravého oka dobrému prvému Slovákovi Milanovi Richterovi z Bratislavy, a o chvíľu neskoršie i menej dobrému Slovákovi Martinovi Prebudilovi zo Starej Pazovy.
 
Hej, deťom a susedovcom sa môžem neskromne pochváliť, že som v dávnom roku 1998 sedel a bol v nepatrnej spoločnosti budúceho Nobelovca, majstra Tranströmera. Ako?! Krásne...
 
To sú už spomienky, tie najkrajšie...
 
Aj vám ich prezradím. V skratke.
 
V tom dávnom roku 1998, vďaka práve Milanovi Richterovi, sme sa zúčastnili nás niekoľkí, dobrá skupinka básnikov z Dolnej zeme, na 18. svetovom kongrese básnikov v Bratislave, ktorý sa konal pod heslom Nový svet mieru a poézie na konci storočia a Na počesť Jána Smreka (z vtedajšej roztrhanej Juhoslávie boli Michal Harpáň, Víťazoslav Hronec, Miroslav Demák, Miroslav Dudok, Martin Prebudila, ale aj dolnozemci Ondrej Štefanko a Ivan Miroslav Ambruš z Rumunska). Na budúci rok 1999, tam niekde podvečer 24. marca (a bola streda!) NATO aliancia na mňa, moje deti a na moju krajinu v rozklade hodila prvé bomby - Milosrdný anjel!
 
Kongres sa začal tiež v stredu 19. augusta príchodom hostí do hotelu Danube a medzi prvými som sa vo foyeri stretol s českým básnikom Jiřím Žáčkom, s ktorým sme si predtým písali a ktorého som niekoľko básní predtým i preložil do srbčiny. Pred začiatkom Kongresu, teda deň predtým, spolu s kmotrom Laďom sme si dali pivo, niekde v blízkosti Krížnej...
 
Kongres ako kongres, samé vážne a niektoré i veľmi dôležité tváre, aj pri otváracom ceremoniály v kongresovej sieni hotela Danube a najmä pri odovzdávaní čestných doktorátov literatúry slovenským a zahraničným básnikom - tzv. šálový ceremoniál. Neďaleko mňa prisadol si i starší pán Tomas Tranströmer, básnik zo Švédska, na ktorého ma upozornil niekto z prísediacich s poznámkou, že je to vynikajúci švédsky a svetový básnik a že ide o dobrého kamaráta Milana Rúfusa. Bard slovenskej poézie sa na kongrese nezjavil, z viacerých kuloárnych a pravdivých dôvodov.
 
Po obede o 14. hodine bola prezentácia Rúfusovej knihy Vážka, na čo autor tiež neprišiel, ale knižku som v ten istý večer s podpisom obdivovaného básnika aj dostal. Sprostredkovala mi ju, či nás, Milanova dobrá manželka, nakoľko sa pamätám menom Marta... Vďaka jej aj dnes.
 
Medzinárodná Cena Jána Smreka sa na záver Kongresu, teda v nedeľu popoludní toho 23. augusta 1998 v rámci záverečného ceremoniálu dostala do rúk práve Tomasovi Tranströmerovi. Mal vtedy iba 67 rokov a už chodil o paličke, ale krásne, až virtuózne hral na klavíry...
 
V záverečnej antológii 18. svetového kongresu básnikov, ktorá vyšla tesne pred naším rozlúčkovým odchodom a pod názvom A Violin Before the Open Window (An anthology of poems by the Ján Smrek Prize competition participants) mne uverejnili báseň Autumn (to my father) a budúcemu Nobelcovi Tomasovi báseň Allegro v preklade do angličtiny Robina Fultona. Toľko o tom kongrese, aby som si príliš veľmi nepripisoval, že som tam vôbec bol. Ale som na to aj dnes veľmi hrdý, nech mi závidia susedovci, aj tí čo ma nemajú veľmi radi...
 
O aktuálnom Nobelovcovi Tomasovi Tranströmerovi si každý gramotný na internete nájde takmer všetko, aj jeho biografiu, aj väčšinu jeho tvorby, ale málo kto z neinformovaných bude vedieť a bude môcť pochopiť, aká dlhoročná a priam budisticko - židovská bola snaha a práca práve spomínaného slovenského básnika a prekladateľa Milana Richtera (1948), ktorý sa viac rokov venoval práve škandinávskej literatúre a nie obsiahlemu, ale hlboko kvalitnému básnickému dielu Tomasa Tranströmera.
 
Výplodom všetkého tohto hore uvedeného je i preklad zobraných básní Tomasa Tranströmera pod názvom Medzi allegrom a lamentom, ktoré preložil a na vydanie pripravil práve náš Slovák, dobrý Milan Richter (vyd. MilaniuM, Bratislava, 2001).
 
Ináč, majster pekného a dobrého slova Tomas Tranströmer pobudol i v Srbsku začiatkom septembra roku 2003, keď bol hosťom belehradského vydavateľstva NOLIT, ako čerstvý nositeľ tohoročnej ceny „Zlatého venca“ Stružských večerí poézie, keď mu v uvedenom vydavateľstve vyšla i kniha zobraných básní v preklade známeho srbského básnika, spisovateľa a prekladateľa Momu Dimića.
 
Na dôvažok ešte jedna menej známa informácia:
 
V piatok 16. júna 2006 sa v Bratislave v Zichyho paláci konalo výnimočné podujatie. Stretli sa na ňom milovníci poézie švédskeho básnika Tomasa Tranströmera a barda slovenskej poézie Milana Rúfusa za prítomnosti oboch majstrov...
 
Bolo to asi ich posledné dobré stretnutie, stretnutie dvoch bardov európskej a svetovej poézie...
 
Tomas, napíš ešte niečo dobré...
 
priateľ z Pazovy
06/07.10.2011
 
Thomas Tranströmer:
 
Medzi allegrom a lamentom (úryvok)
 
Z marca 1979

 
Majúc už po krk všetkých,
čo prichádzajú so slovami,
slovami, ale nie s rečou,
odišiel som na ostrov pokrytý snehom.
Divočina nemá žiadne slová.
Nepopísané strany sa šíria všetkými smermi!
Narazím na stopy srnčích
kopýtok v snehu.
Reč, ale žiadne slová.
 
Preklad: Milan Richter,
vyd. MilaniuM, Bratislava, 2001

Komentárov  

+1 #3 Chyby sa stávajú, kamarát...Martin Prebudila 2011-10-16 16:14
Váženému kamarátovi M. Richterovi,
nemám tvoju priamu mailovú adresu, ináč by som ti priamo odpovedal a s radosťou ti dal pravicou, lebo práve (AJ) tvojou veľkou zásluhou je skutočnosť, že sa Nobelova cena dostala tomuto dobrému a veľkému európskemu a svetovému básnikovi. A ešte i to, že si priamo práve ty umožnil, aby som sa v tom dávnom roku 1998 našiel v spoločnosti... tak ako čo i v texte uvádzam...
Vďaka aj na "malých" opravách, s ktorými osobne hlboko súhlasím. Ale uznáš, Milan, predsa som to písal v nemalom euforickom stave, ale bez žiadneho NE-úmyslu uviesť i najmenšiu nepresnoť. Keď som napísal, že pán Tomas nemal za sebou obsiahle dielo tak som myslel fakt na to, že 17 jeho básnických zbierok rozsahovo nie je ani približne rosziahle ako napr. hociktprého nobelového romanopisca. No, v každom prípade je objemné a klenotné. Prepáč, kamarát...
Ináč, som veľmi rád, že si si MA našiel na lokálnom a svetovom kulpin.nete a že si s dobrým pocitom zareagoval na ten môj eseisticko-euforisti cký text.
Vďaka ti, Milan, aj za krásny a dobrý preklad Tomasových básní z roku 2001 - táto kniha má osobitné miesto v mojej nemalej knižnici a to zase v´daka %dalšiemu nášmu dobrému kamarátovi Mirovi Demákovi. Aj ten vedel...
Namiesto dovidenia dovolím si upozorniť ťa na istý text o majstrovi Tomasovi, ktorý som dnes prečítal v našom (srbskom)denníku BLIC, ktorý v nedeľu prináša i štvorstranovú literárnu prílohu KNJIGA - KNIHA a tam i text takmer na celej strane pod názvom BEZ SMELOSTI A BEZ SILY (vo voľnom preklade) istého nemeckého autora Timana Krauzera, ktorý sa kriticky zmieňuje o tohtoročnom udelení ceny Transtremerovi. Neviem o koho ide, ale jeho pohnútky sú celkom jasné a pochopiteľné, ke%d pri konci pomerne obsiahleho textu uvedie: Aj my Nemci sme tu asi mali našu Kristu Volfovú, ktorá by si ľahko mohla zastať po boku s Hertou Milerovou a Elfridou Jelinekovou (prepáč, nestačil som transkribovať uvedené mená, ale vieš o čo a o koho ide). Tomuto tak trochu asi šibe... Veď aj my sme mali nášho kandidáta na Nobela - Dobricu Čosića - a ten veru nositeľom i bol, ibaťe veľmi krátko. Vieš o tom?! Aj londýnsky Gardian to zverejnil, žiaľ...
Ale som sa rozpísal, ved sa to na mäa nepodobá.
V každom prípade som rád, že si reagoval a že sme si aspoň takto trošku pohovorili.
Maj sa dobre, dobrý kamarát z Hornej zemi,
pozdrav
kamarát z Balkánskeho podsvetia
Martin
Nahlásiť administrátorovi
+2 #2 Ešte jedna malá opravaMilan Richter 2011-10-16 06:05
Martin, ešte jedna drobná oprava. Píšeš, že ti ktosi povedal, že Transtömer je "vynikajúci švédsky a svetový básnik a že ide o dobrého kamaráta Milana Rúfusa."
Švédsky básnik nášho barda vtedy ešte vôbec nepoznal, po prvý raz sa stretli až v júni 2000 cez prestávku prednášky prof. Kjella Espmarka "100 rokov Nobelovej ceny za literatúru" počas Festivalu Jána Smreka.
Tomas mal vtedy na Slovensku len jediného "dobrého kamaráta", a tým bol jeho prekladateľ Milan R. (ale nie Rúfus), ten, ktorý ho od r. 1971 prekladal a ktorý ho osobne poznal od r. 1983.
Pekný deň, priatelia z krásneho vojvodinského kraja
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 Vďaka ti, brat zo Starej PazovyMilan Richter 2011-10-16 03:29
Rád som si prečítal spomienku na 18. svetový kongres básnikov, ktorý som v lete 1998 zorganizoval v Bratislave a na ktorý okrem kamarátov a dobrých básnikov z Dolnej zeme prišiel aj tohtoročný laureát Nobelovej ceny Tomas Tranströmer. Na mnoho vecí z priebehu kongresu sa už nepamätám, preto tá radosť ešte väčšia.
Martin, iba jedna oprava: Píšeš, že "Milana Richtera (1948), ktorý sa viac rokov venoval práve škandinávskej literatúre a NIE obsiahlemu, ale hlboko kvalitnému básnickému dielu Tomasa Tranströmera." - to NIE som zvýraznil ja.
Ibaže ja som sa práve v tom čase, t.j. okolo rokov 1996-1999 NAJVIAC venoval práve dielu TOMASA TRANSTROMERA - veď r. 2001 som vydal jeho ZOBRANÉ BÁSNE, z ktorých dolu jednu básničku cituješ.
Všetko dobré priateľom na Dolnej zemi želá Milan Richter (ako tvrdí Tomas, jeden z tých, ktorí mu cestu k nobelovke svojimi prekladmi umožnili)
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články