Staroslovanské Vianoce a srbský Božić

Podľa juliánskeho kalendára je 6. január Štedrý deň - Badnji dan
 
Staroslovanské Vianoce a srbský Božić
 
Píše Viera Benková
 
Dávno zabudnuté a predsa trvale prítomné sú staroslovanské vianočné zvyky zachovávané podnes najmä vo viere pravoslávnej. Nuž nie nadarmo sa hovorí, že tradiční pravoslávni veriaci, ktorí sa v týchto dňoch už intenzívne chystajú na oslavu Božieho narodenia - Božić, sú tí, ktorí sa pridŕžajú prastarých zvyklostí a povier a mnohé z nich, hoci boli aj u Slovákov kedysi veľmi v ľude prítomné, sa veru z nášho vedomia vytratili.
 
foto
 
Dubové vetvičky – badnjak sú symbolom pravoslávnych Vianoc
 
To spôsobil najmä ranný stredovek a vplyv kresťanskej katolíckej viery – a u evanjelikov neskoršie zasa nemecký protestantizmus čiže reformácia. Čo je to zvláštne a čo sa zachovalo zo staroslovanského zvykoslovia podnes?
 
Po prvé je to obdobie predvianočného pôstu – a potom v predvečer Vianoc chodili kedysi aj naši predkovia do lesa nazbierať dubové vetvičky tak ako to robievajú podnes naši spoluobyvatelia Srbi, ktorí tieto vetvičky - badnjak zapália, už či na dvore alebo v príbytku, čeria ho na ohni a koľko iskier sa rozsvieti toľko bude dobra - movitosti, zdravia sa rodine dostane; Všade vystlali príbytok slamou, dobytku vymenili podstielku- aby po zelenom kráčali, vymietli i príbytok, ale smeti sa už pod večer nesmeli z domu vynášať- verilo sa, že sa takto z domu všetko dobré vynesie a vymetie...K večeri sa aj u Slovákov, ako dnes u Srbov, na stole nachádzali „dary Božie“ – hriato, jablká, orechy, slivky- sušienky, med a pogače-pagáče, ale najmä cesnak a uvarený hrach pre hydinu, ktorá si ho pekne vyzobkala... Polazovníci - položajnici - chodili z dom do domu a zdravili - vítali Božie narodenie...Ba ešte zadávna aj naše slovenské-slovanské gazdinky v mrváni či pletenci ukrývali peniaz a takto upečený dával sa na stôl a kto si ho pri lámaní našiel ten bol po celý rok šťastný...Pri štedrovečernej večeri, ktorá je na Posiaci večer, keď sa na nebi hviezdy trblietali, každý si a najmä na vydaj súce dievky do orechovej škrupinky ukladali po súste z každého pôstneho jedla...Kládli si večer pod vankúš “zelinku spáč“, aby sa im prisnil budúci muž...Pradávne slovanské zvyklosti sa ešte zachovávali dlho aj na Slovensku možno až do l9 storočia, najmä na odľahlých samotách a dedinkách a najviacej na Východe. Tu sa vyprávalo, že kedysi dievčence vracajúc sa z polnočnej – rannej omše vzali si do úst svätú vodu a priniesli si ju v ústach domov. V nej boli čary lásky a podoba budúceho muža...Neraz chodili klopať vareškami pod okná a kde sa ozvala ozvena ta sa vydajú --- Zaujímavé by iste bolo poznať aj zvykoslovie stredného Slovenska kde sa až donedávna zachovala zaujímavosť – hospodár ide do lesa odťať dubovú haluz / niekedy imelo/, ktoré sa zakopávalo pod maštaľné prahy – takto ho strigy a zlí tvorovia neprekročia a statok bude na pokoji... Omrvinky z večere sa odnášali na roľu a tam sa do brázdy uložili, aby bola úroda - Všetci sa pozerali do rozčerených iskier- aby sa im nič zlého neprihodilo!

Komentárov  

0 #3 Guest 2012-12-21 02:27
:o :idea: :arrow: :-x :evil:
Nahlásiť administrátorovi
+1 #2 Guest 2012-01-07 14:25
Vzdy s pozitkom precitam clanok Viery Benkovej, ona nas snivo prenasa do inej doby, ineho sveta....Dakujem.... ; :-)
Nahlásiť administrátorovi
-1 #1 nm 2012-01-05 19:05
Voľakedy sme mali Vianoce, dnes ani len komentár...
Pani VIERA,
neber si to osobne...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články