Kulpín – priezviská

Kulpín – priezviská
 
Prepracované a doplnené – píše Ján Kulík
 
I keď je Kulpín od Petrovca vzdialený len asi 4 -5 km. (od kostola, ku kostolu), predsa v tých dobrých zašlých časoch to bolo, akoby na druhom svete. Komunikácie neboli na dnešnej úrovni a to sa odrážalo aj na mentalite občanov, ba aj v odtienkoch kroja. Kulpínske dievky (tam patrí aj moja manželka), zásadne si neviazali šatku, ale nosili vrkoč, nad čím sa Petrovčanky až zhrážali. Rovno pri kanálskom moste bola slávna Vidova čárda. Tam sa hýrilo a tam bývali aj krásne mládenecké bitky. Z mosta sa hádzalo do kanála, aby hlavy ochladili.
 
 
Keď si povedal priezvisko, hneď každý vedel, či si „domáci“, alebo „cezpoľný“ a toho poľa medzi Petrovcom a Kulpínom bolo sotva na dva kilometre.
 
Ku „miešaniu“ krvi vždy dochádzalo. Od najstarších čias, od prvých dní osídlenia sa, avšak medzivojnové roky zaznamenávajú väčšie „miešanie“ a povojnové roky, až pravú riavu, takže dnes v Kulpíne nájdete aj „tradičné“ petrovské, hložianske, selenčské, kysáčske... priezviská. Snažili sme sa sem zhrnúť všetkých, ale aj pri najlepšej vôli, určite nám niekto vystal. Nezazlievajte nám. Manželka a ja sme už predsa vyše 40 rokov mimo tohto prostredia a „zabudli“ sme na mnohé veci a naším odchodom, predsa kolotoč žitia sa nezastavil. Ako plynie čas, tak plynú aj spomienky a na detstvo v tých chotároch si len spomíname. Milé spomienky na mladosť. Kým sme sa hnali za peniazom, na spomienky nebolo času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu, verte mi, neustavičný. Tempo žitia bolo prudké. Na „maznanie sa“, nebolo času a ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo potonieš. Na dvoch stoličkách sedieť nemôžeš. Teraz, keď nám prišli roky predvečeria, roky „nepokojného kľudu“, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok pamäti vykopávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť, na roky krásy žitia. Manželka sa celé dva týždne „prechádzala“ Kulpínom. S Kulpínom líhala a s ním aj vstávala. Až niekoľko ráz cez noc vstávala a do zoznamu pripisovala nové priezviská. Snažila sa, ale určite sa na všetkých nespamätala. Prepáčte nám.
 

Komentárov  

0 #3 J.K. 2012-01-23 15:10
Teší ma, že ste si všumli túto prácu, ktorú robím len ako vedľajšiu. Hlavnou prácou mi je etymologický slovník a tieto dve polia nejak súvisia.
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 J.K. 2012-01-23 15:08
Vedľa etymológie, kde som už, ak to môžem tak povedať, urobil aspoň dve tretiny, študujem aj naše priezviská. Asi o pol roka aj to bude kompletované. Ako to bude vypadať? Tak, ako mi to dovolia okolnosti, aký mám materiál... a bude to také, ako čo povedal jeden anglický jazykovedec: "Slovníky sú, ako hodinky. Aj ten najlepší nebude presný a ten najhorší bude lepší od žiadného".
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 KulpínčanOndrej Peťkovský 2012-01-23 10:54
Vážený a milý pán Kulík!
So záujmom som si pozrel Váš príspevok o kulpínskych priezviskách. Sám som mal možnosť niečo sa dozvedieť z tejto oblasti pri písaní knihy "200 rokov Slovenského evanjelického a. v. cirk. zboru v Aradáči 1786 - 1986". Teraz, po dvadsiatich rokoch na Slovensku, často sa v mysli vraciam na Dolnú zem, blízky mi je samozrejme aj Kulpín, rodisko mojich rodičov (Peťkovský/Hrnčiarov á)- ale ešte viac Kysáč, Aradáč a ď.
Pri letmom čítaní Vášho "výkladu" pôvodu jednotlivých priezvísk zvádza to najčastejšie vidieť za menom názov obce (dediny, či mesta). Pri niektorých sa to bezpochyby uplatnilo, ale iste nie až tak všeobecne.
Podnetný je pohľad VHV, ale dnes sú už viaceré odborné názory o nejaký ten krok ďalej.
Vaša práca je obdivuhodná, pravda mnohé v nej chápem skôr ako východisko k ďalšiemu bádaniu.
Prajem Vám i Vašej rodine hodne trpezlivosti, zdravia a Božieho požehnania,
s úctou Ondrej Peťkovský
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články