Klebety z Husacej Doliny

Klebety z Husacej Doliny
 
Už vám je známa moja zásada, že ja klebetiť nechcem a nech vám pravdu poviem ani neviem. Z času na čas síce so susedom „pretrasieme“ najnovšie udalosti v Doline, ako napr. koľko dní alebo hodín bude ešte na moci, nie tak dávno samozvolený predseda Loptového klubu, a tomu pod., atď.
 
Aj v piatok sme pretriasali, tentoraz medzinárodné športové témy, ako FC Milan napukal FC Arsenalu plnú sieť, keď nás v rozhovore vyrušila debata suseda Jana, dobrého znalca pomerov v Doline, so susedami:
- No susedky, kde ste sa tak rozbehli, nech nepoviem rozkĺzali?
- Hát, kde sa chodí v piatok? Pravdaže na pľac.
- Tak, tam sa ponáhľať nemusíte, šetrite dych a svoje he-he-he pekné končatiny, myslím nôžky a ručičky.
- A to prečo?
- Preto, že tak rýchlo neprídete na rad.
- Pre pána Jána, kedy sa na pľaci čakalo na šor?
- To neviem, ale dnes sa čaká. Sneh k trhovým pultom je odmetaný len na lopatu, nahádzaný je na hŕby pomedzi dva rady pultov, čo sťažuje nielen komunikáciu susedovcov naproti, lebo sa nedovidia, ale aj kupci sa pohybujú jeden za druhým ako na páske. Ak zastanete do radu, v ktorom na pultoch nenájdete výrobky, ktoré vás zaujímajú, tak obtancujete celý trh.
- Ale nevrav!
- Daver hovorím! A keďže vietor poťahoval z chotára, ďalší rozhovor susedovcov sme nepočuli. A možno sa to len tak klebetí v Husacej Doline.
 
19.02.2012
 
PaZ

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články