Kým mala autonómiu, Vojvodine zostávalo 90% jej peňazí

Kým mala autonómiu, Vojvodine zostávalo 90% jej peňazí
 
Ústava Vojvodiny z roku 1974, ktorá bola napísaná na základe Ústavy SFRJ z toho istého roku, Vojvodine ponúkala široké kompetencie a umožnila najväčší rozvoj našej pokrajiny v celých jej dejinách. Preto nik nerozmýšľal o separatizme, ako to niektorí dnes chcú predstaviť, keďže si všetci dobre a pokojne nažívali – uviedol pre Slobodnú Vojvodinu niekdajší podpredseda Výkonnej rady AP Vojvodiny a posledný predseda Ústavného súdu Vojvodiny Todor Gajinov, pôvodom Kulpínčan.
 
foto
 
Todor Gajinov (Foto www.slobodnavojvodina.com)
 
- Po schválení vojvodinskej Ústavy z roku 1974 nasledovalo obdobie, na ktoré si Vojvodinčania dodnes spomínajú ako na najkrajšie obdobie ich života. Touto ústavou Vojvodina získala rozšírenú zákonodarnú moc a využívaním svojej zákonodarnej činnosti dokázala, že je schopná múdro gazdovať so svojimi majetkom. To všetko sme však utratili ústavným prevratom Slobodana Miloševića a takzvanou jogurtovou revolúciou roku 1988. - vysvetlil Todor Gajinov a dodal, že pokrajina nakladala všetkými hmotnými zdrojmi na svojom území ako aj celkovým pokrajinským dôchodkom získaným na jej území.
 
- Platil záväzok pre všetky republiky a pokrajiny, takže aj pre Vojvodinu, vyčleňovať do Fondu federácie pre nedostatočne vyvinuté republiky a pokrajinu Kosovo. Keď sa všetko to odpočíta, Vojvodine zostalo viac ako 90 percent celkového dôchodku získaného v našej pokrajine - hovorí Todor Gajinov, ktorý vyjadruje i hrdosť nad tým, že bol vo vláde, ktorá vtedy, počas tých asi 15 rokov, na Dunaji vystavala 6 mostov, asfaltovými cestami spojila všetky vojvodinské dediny a mestá, vybudovala Azotaru v Pančeve, „Jugoremediju“ v Zrenjeninu, „Hemofarm“ vo Vršci, „Banini“ v Kikinde, „Jaffa“ u Crvenke, „Carnex“ vo Vrbase, „Neoplantu“ u Novom Sadu a mnohé ďalšie.
 
Za 15 rokov platnosti vojvodinskej ústavy vystavané boli aj nemocnice či veľké zdravotné stanice v Sriemskej Kamenici, Novom Sade, Sombore, Subotici, Zreňanine, Vršci, Sente…Vybudované boli kúpele v Kanjiži, rozšírená a dostavaná Univerzita v Novom Sade, vystavané početné školy, Srbské národné divadlo v Novom Sade…
 
Vybudovaná bola zavlažovacia sústava na 93.000 hektároch, vystavaná magistrálna cesta Nový Sad – Zreňanin, sriemsky úsek diaľnice Belehrad-Záhreb…
 
V tom čase priemerné robotnícke platy boli také, že dovoľovali i kúpu na úver a to domov, automobilov a pritom zvýšilo i pre odchod na dovolenku…A nielen platy ale aj penzie boli v priemere o 10 percent vyššie než v centrálnom Srbsku.
 
Okrem ekonomickej moci, Ústava z roku 1974, poskytovala Vojvodinčanom osobnú istotu, lebo vtedy existovala aj vojvodinská polícia, ktorá bola jednou z najúčinnejších vo vtedajšej federácii. Verejná bezpečnosť bola na tak vysokej úrovni, že žiadna vražda nezostala neodhalená.
 
Todor Gajinov taktiež podčiarkuje, že autonómia Vojvodiny nie je komunistickým výtvorom, ako to niektorí vysvetľujú, lež má korene ešte v Kráľovstve Juhoslávie, ako reakcia na neprimeranú exploatáciu občanov Vojvodiny.
 
Todor Gajinov sa narodil 1937 v Kulpíne, gymnázium zakončil v Báčskom Petrovci, Právnickú fakultu v Belehrade kde absolvoval i Školu celonárodnej obrany o vojnovom zákonodarstve a súdnictve. Pracoval ako sudca v Žablji a neskôr v Novom Sade najprv v Obvodnom hospodárskom súde a potom i v Najvyššom súde Vojvodiny. Celé desaťročie bol pokrajinským tajomníkom pre zákonodarstvo a zastával i funkciu podpredsedu Výkonnej rady AP Vojvodiny. Tiež bol posledným predsedom Ústavného súdu Vojvodiny a z tejto funkcie rezignoval počas politického prenasledovania zástancov autonómie - autonomistov. Potom vykonával funkciu námestníka riaditeľa Vedeckého ústavu pre roľníctvo a zeleninárstvo v Novom Sade a prednášal na právnických fakultách v Novom Sade a Záhrebe. Vyznamenaný bol Radom zásluh za národ v 1975.

Komentárov  

+4 #3 Lalo 2012-02-21 15:36
Tá autonómia Vojvodiny siaha trochu hlbšie, ako pamäť pánov spod Dunaja a Sávy.
Neudelili nám ju ani komunisti a ani kráľ. Dostali sme ju v Trianone (ak viete, čo to je), lebo ona bola podmienkou, aby Srbsko dostalo svoju vojnovú korisť. Kráľ, či jeho predstavitelia tam dali len svoj podpis, že súhlasia s podmienkami, lenže o všetkom, na "demokratický spôsob" sa museli vyjadriť aj Vojvodinčania, či ich predstavitelia, delegáti. "Vyjadrili" sa. Zišli sa v novosadskom "Grand" hoteli. Vtedajšia kompozícia obyvateľstva, podľa národnosti bola 1/3 Nemcov, 1/3 Maďarov, 1/3 Srbov, no a my sme tvorili nepatrný chvostik. V tom "chvostiku" boli aj Rusíni, Rusnáci, Rumuni... Na tom "historickom" zasadnutí, Maďari mal dvoch delegátov. Nemci jedného a my až 86. Srbi mali niekoľko stovák (ak dobre pamätám, vyše 400). Chorvatov sa rozštiepilo na Chorvatov, Bunjevcov, Šokcov...a aj oni mali niekoľko stovák (dospolu). Boli tam aj delgáti Rumunov a ďaľších. Pravda, "demokratická" väčšina zvíťazila. Keby aj Maďari a Nemci mali propocionálne zastúpenie, výsledok by bol trochu iný.
Kráľ, vlastne jeho delegácia nám svojim podpisom ručili autonómiu a tá bola široká. Autonómia školstva,náboženstva , zákonov,polície,Tran sportu (železnice) atď. Spoločná mala byť mena (peniaz), zahraničná politika a obrana a pod.Atrament sa ani poriadne nezasušil a "autonómia" nás začla kosiť. Stratili sme školy, cirkevné majetky, chudobínce... Policajto dochádzali z južného Srbska, dovážalo sa "kolonistov" a etnická kompozícia sa menila. Hneď po I. sv. vojne, mnohí Maďari, Nemci a aj Slováci odišli späť dp "materských" krajín. Kto dobrovoľne, kto nechcel, toho sa veru aj vyhnalo. Vojvodina chabla. Tratila svoju pestrosť a hospodársku silu. Po II. sv. vojne sa to vystupňovalo, mnohých sa násilne vyhnalo a všetko vyvrcholilo počas Miloševića a jeho kumpánov. Márne nariekať. Aj sami ste mu dali svoj hlas. Sami ste sa vzbúrili proti "foteljašom" Vojvodiny. To bol starý a vyskúšaný recept na "revolúciu". Hoď tam kosť ľudskej závislosti a dívaj sa.
Ani tá Ústava z 1974. nebola noič zvláštne. Bola len, ako mlieko "krstené" vodou.Prišla len do polovice toho, čo nám dali "Spojenci" a čvo kráľ podpísal.
Chce Vojvodina, Vojvodinčania vymaniť sa z pazúrov Belehradu? Áno, ale nechce prísť do pazúrov Pešti. Nikto si to neželá. Chce byť pod patronátom Belehradu, ako posledná európska kolónia? Nie. Čo vlastne chceme? Vypraviť si chrbticu. Prestať byť vrtichvostkármi. Prestať byť "kravou muzarou" - dojnicou. Chceme, žiadame si byť pánmi na svojom a zastať si do šíkov Európy. a nie do šíkov orjentu, "konjokradivcov".Sto ročia nás učili a aj naučili tolerancii. Poznali sme len bitky mládencov skrz frajeriek a aj to nás zrušovalo. Ak, či keď Srbsko nevie pochopiť túto vôľu, musí sa zmieriť s vôľou Vojvodiny. Aj tej, čo čiaha až po Zemún, lebo vieme žiť aj samostatne a určite to bude lepšie. Nikto nepotrebuje ani Belehrad a ešte menej Pešť. Potrebujeme len "Štrasburg", Haag, "Brusel"... a hádam nás nesklamú. Veď oni boli "pri krste autonómie. Veď EU nie je nič iné, ako "Sv. rímske imperíum" (Koral Veľký), len s trochu posunutými hraniciami.
Nahlásiť administrátorovi
+5 #2 Lalo 2012-02-21 14:56
Tá uatonómia Vojvodiny siaha trochu hlbšie, ako pamäť pánov spod Dunaja a Sávy.
Nahlásiť administrátorovi
+4 #1 Musíme si to prinavrátiť po každú cenu !ján 2012-02-21 12:03
Na to obdobie si často spomíname. To sa musí prinavrátiť po každú cenu a belehradský páni nech žijú zo svojich mozolí
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články