- Podrobnosti
-
Uverejnené 29. 02. 2012
Padinský zázrak
Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarika a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pozývajú všetkých záujemcov na výstavu Pavla Čániho Padinský zázrak, ktorá sa uskutoční od 1. marca do 1. apríla 2012 v trnavskej Galérii Jána Koniarika.
Popredný
slovenský výtvarník zo Srbska Mgr. Pavel Čáni z Kačareva pochádza z
umelecky ladenej rodiny Čániovcov. Výtvarné nadanie zdedil po otcovi.
Pavel Čáni študoval najprv v Trnave na Slovensku a neskôr pokračoval v
štúdiu grafiky na Umeleckej akadémii v Novom Sade u profesora Halila
Tikveša. Štúdium ukončil v roku 1979. V roku 1982 absolvoval
postgraduálne štúdium grafiky na Fakulte výtvarných umení v Belehrade u
profesora Marka Krsmanovića. Po skončení štúdií sa zamestnal ako
výtvarný pedagóg na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci, kde pôsobil do
roku 2007. V súčasnosti je riaditeľom Múzea vojvodinských Slovákov v
Báčskom Petrovci.
Prvú
samostatnú výstavu obrazov Pavel Čáni usporiadal roku 1980 v Splite,
nasledovali ďalšie – vyše tridsať v bývalej Juhoslávii a v dnešnom
Srbsku, na Slovensku a v Holandsku. Zároveň vystavoval aj na vyše 400
spoločných výstavách v celom svete, od Japonska po USA, ako i vo
svetových metropolách výtvarného umenia v Paríži a New Yorku. Za svoju
umeleckú tvorbu získal početné ocenenia a uznania v Srbsku a zahraničí.
Popri voľnej grafickej tvorbe sa Pavel Čáni venuje aj úžitkovej grafike
ako ilustrátor kníh pre deti.
Poznávacím znakom grafickej tvorby Pavla Čániho v prvom tvorivom období
od roku 1979 boli rozličné kompozičné variácie motívu strechy a
škridlíc. K zmene Čániho výtvarno - poetickej orientácie prišlo po
skúsenostiach s farebnou kresbou. V tomto svetle sa verejnosti
predstavil na samostatnej výstave v Novom Sade roku 1986. Toto ďalšie
vyhranené obdobie Čániho grafickej tvorby charakterizuje postup od
jednoduchých monochromatických foriem k zložitejším, komplexnejším
výtvarným témam, figurálnym vzťahom a exteriérom.
K ďalšiemu posunu v autorovej grafickej tvorbe prichádza v roku 1987
(grafiky Výlet, Emancipácia a Stretnutie). Pavel Čáni začína prejavovať
záujem o alegorické témy, opúšťa farby a znovu viac pozornosti venuje
hodnotám čiary. Jeho tvorba začína nadobúdať zdôraznený
poeticko-meditatívny tón, prítomný v jeho grafikách, ale aj maľbách i v
súčasnosti. Návrat farby na Čániho grafické listy a syntézu jeho
tvorivých skúseností badať v roku 1989, keď v jeho ateliéri začal
vznikať cyklus grafických listov s názvom Hranica. Na grafických listoch
z tohto cyklu bolo úmyslom Pavla Čániho výtvarno - alegorickým spôsobom
demystifikovať a detabuizovať erotiku.
Pavel Čáni Dve moruše, otec a Modigliani, kombinovaná technika, 2011 http://www.gjk.sk
V roku
1991 a najmä v roku 1992 na už stanovenom výtvarno-estetickom koncepte v
Čániho ateliéri vznikli početné grafiky nového cyklu s názvom Železné
vtáky. Od roku 1994 Pavel Čáni začína tvoriť nový cyklus grafických
listov, v ktorom relativizuje konvenčný tvar odtlačku voľného grafického
listu. Jednotlivé grafické listy z tohto cyklu s názvom Orbis pictus
pozostávajú z odtlačených početných tvarov pripomínajúcich staré mince.
Ich obsah je rozličný: od starobylých symbolov, autocitácií detailov z
autorových grafík až po citácie zo svetovej masovej kultúry.
Na samostatnej výstave roku 2002 v Kultúrnom centre v Novom Sade použil
autor svoje grafické listy ako materiál pre koláže a umelecké objekty a
na 6. bienále slovenských výtvarníkov v Petrovci použil svoje grafické
listy ako materiál pre umeleckú nástennú inštaláciu, v čom badať nové
postupy postmodernistického podania a ďalšie navrstvovanie možných rovín
estetickej recepcie jeho umeleckej tvorby.
Bohatá
navrstvenosť Čániho grafík a uvažovanie o jeho tvorbe v rôznych rovinách
umožňuje i rozličné interpretácie jeho umeleckých zámerov, od čírych
výtvarných výkladov až po odhaľovanie skrytých alegorických a
symbolických významov.
Pavel Čáni v uplynulých dvoch rokoch vypracoval pozoruhodný počet
olejomalieb a malieb, do ktorých vkomponoval tradičný produkt ľudovej
slovenskej kultúry v Srbsku – handrovku. Jej štruktúru a textúru, ako aj
farebné hodnoty znalecky a tvorivo využil vo svojich výjavoch. Maľby
tohto druhu sú intimisticky ladené, niektoré sú venované jeho otcovi,
ale aj jemu blízkym výtvarníkom, akými boli Albín Brunovský a Zuzka
Medveďová. Používa pri nich postupy charakteristické pre postmodernu,
akými sú citácie figúr z tvorby Zuzky Medveďovej.
Námety pre grafické listy a novšie aj maľby nachádza Pavel Čáni v
tradícii a dejinách vojvodinských Slovákov a tematicky nadväzuje na
tradíciu výtvarného umenia vojvodinských Slovákov, ktorej základy
postavili K. M. Lehotský (1879 – 1929) a Zuzka Medveďová (1897 – 1985).
Svojou tvorbou dokazuje, že sa o lokálnych témach môže hovoriť aj
súčasným výtvarným jazykom v duchu európskych a svetových trendov.
You have no rights to post comments