Monopol v rozhodovaní a názoroch za každú cenu

Monopol v rozhodovaní a názoroch za každú cenu
 
Spôsob na aký si volebná listina Slováci spolu Anny Tomanovej Makanovej (čítaj DS - Demokratická strana) uzurpovala „moc“ v slovenskej národnostnej rade už na štarte naznačoval, že bude zúžené budúce pole pôsobenia a ciele tejto ustanovizne Slovákov v Srbsku. Neznáme sú dosahy a výsledky dvojročnej vlády slovenskej Národnostnej rady (DSlovákov; „demokraticky uvedomelých“), avšak na niekoľkých lokálnych príkladoch možno vytušiť, čo najviac tlačí jednotlivých členov tejto Rady a kam smerujú ich snahy.
 
 
Maďarská národnostná rada sa prednedávnom u pokrajinského ombudsmana dožadovala predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny „zaistiť“ miesta v správnych radách Historického archívu a Ústavu pre ochranu kultúrnych pamätníkov. Slovenskú národnostnú radu to nezaujíma, ako čo už viac rokov nepovažuje za dôležité „vrátenie“ slovenského jazyka do úradného používania na území Miestneho spoločenstva Vojlovica Pančevo. Namiesto týmito triviálnymi návrhmi a krokmi, slovenská národnostná rada sa viac zaoberá „disciplinovaním“ slobodomyseľných a nezávislých Slovákov a slovenských združení. Mimovládna organizácia Memoriálne stredisko dr Janka Bulíka, založená pred 4 rokmi angažovaním sa niekoľkých entuziastov z Kovačice, odrazu začala predstavovať nebezpečenstvo pre DS vedenie a byť rušiteľným faktorom v nastolenej harmónii uniformného zmýšľania a monolitného povedomia. Významní členovia tejto mimovládnej organizácie začali príliš vyčnievať svojimi stanoviskami o kovačickej problematike a bolo ich treba „vzdialiť“. Plán sa zrodil.
 
Znenazdajky národnostne a kultúrne uvedomelí členovia DS mládeže z Kovačice a okolia, poverení zachovávaním pamiatky na život a dielo dr Janka Bulíka vhupli na schôdzu výročného volebného zhromaždenia Memoriálneho strediska s „ušľachtilým“ úmyslom naskutku sa začleniť do strediska a svoju búrlivácku mladistvú energiu dať k dispozícii spoločenstvu pre vznešené ciele. Keďže však každá cesta, aj tá do neba, sa začína prvým krokom, bolo treba najprv zmeniť nevhodné vedenie, zároveň i zakladateľov Memoriálneho strediska. Vie DS ako, kde a na kom sa cvičí, tj. politicky vychováva a vzdeláva (nech nepovieme zoceľuje) stranícka mládež.
 
Prežitkom je už doba cválajúcich oddielov Socialistickej strany Srbska, ktoré šikanujú a zmlátia oponentov a odlišne zmýšľajúcich ľudí. Teraz pôsobí teledirigovaná pohyblivá hlasovacia mašinéria, ktorá uctievajúc procedúru a zásady demokracie, pôsobením demokratického centralizmu chráni záujmy občanov. S takou mládežou národ, presnejšie DS, nemusí mať obavy za svoju budúcnosť.
 
Po zmene starého a nastolení nového „dôveryhodného“ vedenia Memoriálneho strediska dr Janka Bulíka, hlasovacia mašinéria , čiže DS mládež by však nemala zastať, tj spustiť prsty dolu, lebo ešte raz by bolo treba hlasovať: demokratickou väčšinou hlasov bolo by treba od zakladateľa Memoriálneho strediska odňať budovu, v ktorej stredisko sídli a kde sa nachádza aj jeho archív.
 
Na šťastie zakladateľa mimovládnej organizácie Memoriálne stredisko dr Janka Bulíka, schôdza zhromaždenia bola pre nedostatok kvóra prerušená a do ďalšieho odročená a tým pádom odročený aj takýto scenár. V sieni totiž nebolo miesto pre starých členov (s platnými členskými kartami), keďže ich obsadila hore uvedená mládež vycvičená hlasovať.
 
Ivan Zafirović
 
O voľbách do NRSNM Ivan Zafirović svojho času písal otvorený list ministrovi pre ľudské a menšinové práva ktorý, okrem iných, zverejnil aj denník Danas:
 

Komentárov  

0 #2 Guest 2012-03-13 05:39
:whistle: Nepoznati su dometi i rezultati dvogodišnjeg vladanja Nacionalnog saveta Slovaka (ili DSlovaka: „demokratski svesnih“) :0
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 novinarka 2012-03-06 06:18
Včerajší Danas zverejnil tento text po srbsky:
bit.ly/yFmbzt
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články