Gustáv Maršall Petrovský

Gustáv Maršall Petrovský
( 23. marca 1862 - 15. júna 1916)
 
V deň narodenia slovenského vojvodinského spisovateľa Gustáva Maršalla Petrovského, presnejšie 23. marca, o 14.00 hodine, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov položí veniec na jeho pamätnú tabuľu v Báčskom Petrovci. Pietna spomienka sa bude konať pri príležitosti zaznamenávania 150. výročia od narodenia spisovateľa. Pri tejto príležitosti vo štvrtok 29. marca 2012 o 18:00 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade predstavia preklad poviedok G.M. Petrovského do angličtiny: Spod závejov amerických/From Under the American Snowdrifts. Preklad urobil Kanadský slovenský inštitút vedený Ondrejom Miháľom.
 
foto
 
Slovník slovenských spisovateľov o Gustávovi Maršallovi Petrovskom píše, že sa narodil v Báčskom Petrovci, právo študoval v Prešove a medicínu vo Viedni. Roku 1880 bol odsúdený na polročné väzenie za poburovanie proti maďarkej národnosti a pred trestom ušiel do USA, kde medzi slovenskými vysťahovalcami pôsobil ako novinár. Tu rozvíjal aj osvetovú činnosť, zostavil nemeckú učebnicu slovenčiny a anglickú konverzačnú a orientačnú brožúru pre Slovákov v USA.
 
Jeho prozaická tvorba do r. 1892 smeruje k realizmu, hoci obsahuje aj romantické prvky. Dôkazom sú najmä novely Z parku, Baronica, Kaplán, Pod hrubou kôrou, ktoré vyšli knižne pod názvom Novely (1887). Tematicky kotvia v prostredí mestských salónov a vidieckých panských kaštieľov. Ich jazyk je poznačený žurnalistickými prvkami.
 
Počas pobytu v USA napísal dobrodružný historický román Jánošík, kapitán horských chlapcov (1894) a knihu poviedok Spod závejov amerických (1906). Kým v románe uprednostnil epické postupy blízke panujúcim nerozvinutým recepčným a vkusovým normám nového prostredia, v poviedkovej tvorbe sa už predstavil ako umelecky náročnejší autor, ktorý dokáže svoj epický postoj k životnej realite slovenských vysťahovalcov rozvinúť o nové významové a tvárne postupy.
 
Gustáv Maršall Petrovský zomrel 15. júna 1916 v Chicagu (USA).

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články