Vari len nie Petroland!?

Vari len nie Petroland!?
 
Prechádzka po tých našich slovenských „sajtoch“ vie byť neraz aj vzrušujúca. Vyvolá aj slzy a to nevieš či od žiaľu, alebo smiechu. Dobre som sa pobavil, rozosmial, pri tých kovačických maľovaných tekviciach, avšak Petrovčania, ako vždy, aj tentoraz prekabátili všetkých. Predstavte si, ale Petroland nie je len v Saudskej Arábii! Budeme ho mať aj vo Vojvodine a to rovno v Petrovci. Nič to. Aj papagáj sa naučí rozprávať, lenže nevie čo hovorí. Je len imitátorom. Podobne aj drozd a vieme, kto je hlavnou postavou v Zypa Cupákovi.
 
Po svete máme napr. Disneyland, Funland, Marineland a podobné nuž prečo nie aj Petroland? Pekne by to zvučalo. Aspoň tak si myslí zopár makovičiek, čo s napnutím mozgových buniek vymyslelo tento „poetický“ názov. Beda nám, vlastne už nie toľko mne, ako vám.
 
Ak niekto čaká, že sa na to budú lepiť zahraniční turisti, čaká ho ukrutánske sklamanie, ba v extrémnych prípadoch aj súdne pojednávania. Prečo? Nuž to lákadlo, reklama „Petrolanda“ nezodpovedá pravde. Klamú. Sľubujú jedno a dodajú iné. Sľubujú, že v tom „Petroland“ budeme mať napr. aj kúpeľ v bahne, čo vznikol na pôde, kde ropa sama vyviera a každý „prehľadený“ človek vie, zvlášť z „New Age“, že takéto bahno je liečivé. Všeliek. Vylieči aj mužskú (ne)potenciu, otlaky na nohách... lenže dajsamisvete, v Petrovci len z tej „artézskej“ studni vychádzal metán (svietiplyn). Široko, ďaleko, nebolo žiadnej ropy a kde ešte aj petrolejového bahna.
 
Nech prídeme ku tomu „petrolu“.
 
Petrovec svoj názov dostal podľa svojho času tam jestvujúceho kostolíka sv. Petra. V poriadku. Peter, - ako Biblia spomína - pôvodne bol Simeon (Šimon) a Ježiš (údajne) povedal, že od teraz bude Petrom, skalou, lebo je vo viere tvrdý, ako skala. Aj toto je v poriadku. Konečne, ale nie aj historický dokázané, Peter bol prvým rímskym biskupom, čiže neskorším pápežom a z toho dôvodu, protestanti od jeho mena bočia.
 
Naši obrodenecký otcovia ešte nepoznali ropu a túto, ako aj jej deriváty nazývali „kamenný olej“.
 
Prišli iné časy, priemyselná revolúcia a to bahno okolo vyvierajúcich pramienkov ropy na Východe (používali ho už aj starí Babylončania, áno vtedy Hospodin zmietol jazyky – medzi Semítov prišli Indoeurópania a ako otroci, nerozumeli reči), Gréci atď. ale len, ako pevnú maltu pri stavbe chrámov, kláštorov....
 
V domácnostiach, na osvetlenie používali sa kahance, v ktorých bol olivový olej (aj v Aladinovej lampe), či tam, kde nebolo oleja, používala sa masť, neskoršie sviečky. Biedne svetlo. (Sládkovičova Marína sa vydala za sviečkara a pernikára a bola Geržová.)
 
Problém vyriešili Američania. Kde zavŕtaš studňu na vodu, tam vytekalo niečo špinavé a horelo to. Prišla ropa. Z nej sa pôvodne destiloval len petrolej, pre lampy, „fenere“ a „odpad“ bol benzín (petrol), nafta (diesel) atď. Nastala revolúcia. V priemysle.
 
V Európe benzín znamená pohonnú látku získanú destilovaním ropy (dodáva sa mu Benzol), avšak tento „benzín“ v Británii a všade vo svete, kde Briti vládli je Petrol (kamenný olej), kým Američania, aby sa dištancovali, nový derivát si nazvali Gasoline, i keď ten produkt nebol „gáz, gás“, ale tekutina.
 
K čomu nás privedie toto rezonovanie? Petroland je prestrelom. Viem, mnohým sa to nebude páčiť, hlavne lokálpatriotom, ale páčilo sa, alebo nie, tento názov je exemplárom nepodarku imitovania. Rýdza „cupákovčina“.
 
V dnešnom svete, kde suverénne vládne angličtina, pri voľbe názvu sa musí dávať pozor. Angličtina nepozná dĺžne, mäkčene, naše spoluhlásky, naše J a Ch atď. Ak sa volí „medzinárodne“ priliehavý názov, musíme to mať na zreteli. Stačí spomenúť, že spôsob písania (srbch.) Čjepa, Drjenjovski... angličtina to nemôže imitovať, reprodukovať vo fonetickom znení. Podobný prípad je aj s názvom krajiny Mexiko, či štátu Texas... Pre deficit španielčiny, siahlo sa po gréckom „x“ = „ch“ (predsa, aj tam bola staroveká grécka kolónia) a dnes tu máme opravdivú „sármu“-zmätok. Americkí „experti“ to sústavne pronancujú (vyslovujú) „Mečika“...
 
Nuž, čo si počať, aby to malo „cveng“? Priliehavý.
 
Kde je ten „Petroland“? Na „Širine“. Toto sa však nehodí. Museli by sme ho napísať „Shirina“ a aj vtedy by sme mali prestrel. „Sejky“? Aj tu by bol prestrel. V súčasnej lingua franca, to by bolo „Sedžky“ a toto by nevyslovil ani Angličan z Londýna. Čo si môžeme zvoliť, aby sme dostali „cveng“? „Petroland“ je úplný a exemplárny prestrel. „Sejky“? Normálny „svetobežník“ si to prečíta „Sedžky“ a konečne, aj toto nie je slovenské. „Slatina“? Toto si primerane prečíta aj Nemec, Angličan, Ind, Číňan... nuž ak chceme tam mať slovenský cveng, hádam najlepšie sa hodí Slatina (okolo sú Sejky, slatiny – biela zem), alebo proste „Waterland“. Predsa je tam kanál (Ferencz Jóžkov) a táto turistika po kanáloch 19. st. je dnes populárna. Treba len nájsť „svoj uhol“. Petropole by tiež, ale len s dávkou smelosti zodpovedalo. Veď konečne 300 Sparťanov, pod vedením Leonisa, odolávalo Xerxesovi, Peržanovi. Thermopol – (teplé pramene)i keď tu gr. pole nezodpovedá nášmu, u každého, čo len trochu vzdelaného „západniara“ vyvolá asociáciu na túto legendárnu bitku, lenže to „Petropole“ nás zase privedie ku kameňu, rope... benzínu...
 
Konečne, aj v Jordánsku je Petra, staroveké mesto v púšti a údajne tam je uschovaný aj kalich z poslednej večere Pána.
 
Tu, kde dnes žijeme v dobe predhistorickej bolo more Thetis (meno je podľa gréckej bohyne) a jeho pozostatkom bolo Panónske more, či dnes už len Blatenské jazero (Balatón), jazero Palić, Obedská bara... ba aj Begej, lebo aj v ňom sú „balatónky“ a „karáše“. Ak chceme, aby to malo cveng lokálopatriotizmu, podporený jazykom Indoeurópanov atď. myslím si, že najlepšie by sa hodil názov „Vodapolis“. Toto bude rozumieť každý, Aj Nemec, aj Angličan, aj Ind, aj Číňan...i keď to „polis“ dnes chápeme, ako mesto, metropola, jeho pôvod je v slove palica. Drúkmi, palicami sa opevňovali staré mestá, robili sa hradby, palisády, po meste chodili policajti (papekári s obuškami) a bol poriadok.
 
„Petroland“ je teda úplný prestrel. Či tak, či onak. Bude ako bude. Avšak toto menšie vodné mesto by malo prilákať turistov. Zamestnanie by si tu mali nájsť aj početní obyvatelia báčskopetrovskej obce. Lenže, aj pri zamestnávaní sa musí dávať pozor. Ak, a určite sa mieri na zahraničných turistov, personál musí ovládať aspoň niekoľko rečí. Srbčinu ovládajú všetci, lenže budú tu aj Maďari, Rumuni, Rusi, Angličania, Nemci... a každý jeden čašník musí okrem srbčiny ovládať aj tieto reči. Sme, ste schopní nájsť si takýto personál? Nie po partajnej línii, ale po línii schopnosti.
 
Majte sa dobre. Želá vám Ján Kulík.