- Podrobnosti
-
Uverejnené 2. 05. 2012
Z našej nedávno dávnej minulosti: Gule, gule...
Nebolo to v Srbsku, ani v Srbsku a Čiernej Hore, ani v Spolkovej Juhoslávii, ani vo Zväzovej Juhoslávii, ani v SFRJ, ani FNRJ, ani FDRJ (v koľkých krajinách sme to už žili?), ale na začiatku tej kráľovskej Juhoslávie, keď sa volilo v poradí už do druhého parlamentu Vojvodiny. Vtedy, keď ešte naši ľudia so srbčinou mali veľkých problémov...
Predvolebná
kampaň určitého nádejného poslanca priviedla aj do Petrovca. Aby mu to
prešlo čím hladšie a čím lepšie, so sebou priviedol aj skupina vlastných
pulantov, ktorí sa zamiešali medzi ľud a tu mali začať s robotou.
Tlieskať, občas zakričať nejaký slogan... aby ten dav ožil. Poslanec
predstúpil pred zhromaždený ľud a začal:
„Ja sa
volám Dušan... ale prijateli ma volajú Dúle a ako dobar klapac tejto
rovnice, kcem a budem vaším posraníkom u parlamente...“
Pulanti hneď začali: Dúle, Dúle... čo naši pochopili, počuli gule, gule a pripojili sa ku volaniu na slávu Dúleho.
To ho
posmelilo a začal byť čoraz ohnivejší. „Ja obećavam, že vám postavím
drum a to od Piroša (Rumenka), do Petroviec. Masa začala byť ešte
hlasitejšia a gule, gule... sa len tak ozývalo. To ho ešte väčšmi
posmelilo. Zvýšil svoj hlas a predĺžil: Ni sám drum, ale budem sa
zalágať, aby sa vám vrátili šecky crkvenie školy, šecky ckrvenie jutrá.
„gule, gule...“ bolo ešte hlasitejšie. Kandidát Dule nabral ďalšej
smelosti a začal sľubovať: „Izgraďim vám tu i mlekaru“. „Gule, gule...“.
Dav sa začínal pretískať ku pódiu, otŕčať ruky, ako by sa chcel
dotknúť jeho rúcha...
No toto
som nečakal, pomyslel si Dúle a vyrukoval s ešte jedným sľubom. „Urobím
aj zemľovú reformu. Šeci dostanú barem jutar, dva a ak to nije dosta,
budem deliť aj po pét jutarov.“
Toto už masu poriadne zohrialo a dav až reval : „Gule, gule, gule...“ a
už bol skoro na dosah ruky. Dúleho ochrankári sa zbehli okolo svojho
pána a horko, ťažko ho priviedli k autu. Nasadol a už sa aj uháňalo. Len
tak sa prášilo. Pred krčmou („Myšalovka“) stálo zopár koní. Petrovčania
posadali na ne a dali sa za Dúletom. Škoda, ale ho nedobehli. Pri
železničnej stanici kone už nevládali.
Nádejný
poslanec šťastne prišiel do „Vároša“ (Nového Sadu) a hneď sa začal
chváliť, ako ho v Petrovci strašne chcú. Ako mu všetci tlieskali,
skandovali...
A ako bolo? pýtal sa ho ďalší nádejný poslanec.
Všetko v
najlepšom poriadku. Určite to tam vyhrám, len neviem ako to tí Slováci
počuli moje meno. Pekne som im povedal, že som Dúle, ale oni skandovali
len „Gule, Gule“.
Dúle
nevedel čo sa „gule“ a ani voľby nevyhral. Idea tej kamennej cesty na
Piroš (Rumenka) však žila. Zasadzoval sa za ňu aj Zypa Cupákov svat,
minister Branković, ba pred vojnou sa tá cesta zjavila už aj na mapách,
ale jej nikde.
Počas II.
svetovej vojny s ňou mali problém aj Rusi. Mapu mali, cesta tam má byť,
ale jej nieto. Len blato. Kopali, hľadali, nenašli. Na tú Brankovićevu
kandrmu sa muselo čakať ešte ďalších 50 rokov.
Čo všetko sa počas kampane nenasľubuje?! Preto pozor na prázdne sľuby, ale aj na takých kandidátov akým bol Dúle?
Ján Kulík
You have no rights to post comments
Komentárov
Dávaš dobrú radu voličom. Len tak aj
ďalej pokračuj.
Starý volič pred novými voľbami.