Z našej nedávno dávnej minulosti: Gule, gule...

Z našej nedávno dávnej minulosti: Gule, gule...
 
Nebolo to v Srbsku, ani v Srbsku a Čiernej Hore, ani v Spolkovej Juhoslávii, ani vo Zväzovej Juhoslávii, ani v SFRJ, ani FNRJ, ani FDRJ (v koľkých krajinách sme to už žili?), ale na začiatku tej kráľovskej Juhoslávie, keď sa volilo v poradí už do druhého parlamentu Vojvodiny. Vtedy, keď ešte naši ľudia so srbčinou mali veľkých problémov...
 
Predvolebná kampaň určitého nádejného poslanca priviedla aj do Petrovca. Aby mu to prešlo čím hladšie a čím lepšie, so sebou priviedol aj skupina vlastných pulantov, ktorí sa zamiešali medzi ľud a tu mali začať s robotou. Tlieskať, občas zakričať nejaký slogan... aby ten dav ožil. Poslanec predstúpil pred zhromaždený ľud a začal:
 
„Ja sa volám Dušan... ale prijateli ma volajú Dúle a ako dobar klapac tejto rovnice, kcem a budem vaším posraníkom u parlamente...“
 
Pulanti hneď začali: Dúle, Dúle... čo naši pochopili, počuli gule, gule a pripojili sa ku volaniu na slávu Dúleho.
 
To ho posmelilo a začal byť čoraz ohnivejší. „Ja obećavam, že vám postavím drum a to od Piroša (Rumenka), do Petroviec. Masa začala byť ešte hlasitejšia a gule, gule... sa len tak ozývalo. To ho ešte väčšmi posmelilo. Zvýšil svoj hlas a predĺžil: Ni sám drum, ale budem sa zalágať, aby sa vám vrátili šecky crkvenie školy, šecky ckrvenie jutrá. „gule, gule...“ bolo ešte hlasitejšie. Kandidát Dule nabral ďalšej smelosti a začal sľubovať: „Izgraďim vám tu i mlekaru“. „Gule, gule...“. Dav sa začínal pretískať ku pódiu, otŕčať ruky, ako by sa chcel dotknúť jeho rúcha...
 
No toto som nečakal, pomyslel si Dúle a vyrukoval s ešte jedným sľubom. „Urobím aj zemľovú reformu. Šeci dostanú barem jutar, dva a ak to nije dosta, budem deliť aj po pét jutarov.“
 
Toto už masu poriadne zohrialo a dav až reval : „Gule, gule, gule...“ a už bol skoro na dosah ruky. Dúleho ochrankári sa zbehli okolo svojho pána a horko, ťažko ho priviedli k autu. Nasadol a už sa aj uháňalo. Len tak sa prášilo. Pred krčmou („Myšalovka“) stálo zopár koní. Petrovčania posadali na ne a dali sa za Dúletom. Škoda, ale ho nedobehli. Pri železničnej stanici kone už nevládali.
 
Nádejný poslanec šťastne prišiel do „Vároša“ (Nového Sadu) a hneď sa začal chváliť, ako ho v Petrovci strašne chcú. Ako mu všetci tlieskali, skandovali...
 
A ako bolo? pýtal sa ho ďalší nádejný poslanec.
 
Všetko v najlepšom poriadku. Určite to tam vyhrám, len neviem ako to tí Slováci počuli moje meno. Pekne som im povedal, že som Dúle, ale oni skandovali len „Gule, Gule“.
 
Dúle nevedel čo sa „gule“ a ani voľby nevyhral. Idea tej kamennej cesty na Piroš (Rumenka) však žila. Zasadzoval sa za ňu aj Zypa Cupákov svat, minister Branković, ba pred vojnou sa tá cesta zjavila už aj na mapách, ale jej nikde.
 
Počas II. svetovej vojny s ňou mali problém aj Rusi. Mapu mali, cesta tam má byť, ale jej nieto. Len blato. Kopali, hľadali, nenašli. Na tú Brankovićevu kandrmu sa muselo čakať ešte ďalších 50 rokov.
 
Čo všetko sa počas kampane nenasľubuje?! Preto pozor na prázdne sľuby, ale aj na takých kandidátov akým bol Dúle?
 
Ján Kulík

Komentárov  

+1 #2 Guest 2012-05-03 04:39
Strana čo dáva najväčšie sľuby, tá aj najväčšmi sklame. Strana ktorá mnoho nesľubuje, obyčajne ani mnoho nedá a tá, čo najmenej sľubuje, aj najmenej sklame.
Nahlásiť administrátorovi
+2 #1 Guest 2012-05-03 01:29
Bravo, Jánko.
Dávaš dobrú radu voličom. Len tak aj
ďalej pokračuj.
Starý volič pred novými voľbami.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články