Cirkevné referendum v Kulpíne

Cirkevné referendum v Kulpíne
 
Zajtrajšia nedeľa sa do dejín Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku (SEAVC) ale najmä do kroniky kulpínskeho cirkevného zboru zapíše ako deň, keď sa v tomto zbore konalo referendum o dôvere zborovému farárovi. Referendu predchádzalo zbieranie podpisov a keďže takýmto spôsobom vyše 750 Kulpínčanov žiadalo zmenu zborového farára, zajtra by sa o tom mali vyjadrovať aj na referende, ktoré bude po predpoludňajších službách Božích. Th.Mgr Vladimír Grňa je v Kulpíne zborovým farárom 15 rokov, od roku 1997.
 
Ústava SEAVC v článku 41 o zborovom farárovi uvádza:
Zborového farára do funkcie volí a odvoláva zborový konvent podľa ustanovení volebného štatútu SEAVC v SČH vynášaného Synodou. Zborový farár sa volí na dobu, kým nenadobudne právo na penziu. V prípade potreby, keď o to požiada cirkevný zbor, biskup mu mandát predĺži.
Zborový farár môže opustiť farskú stanicu aj predtým so súhlasom cirkevného zboru, resp. v dorozumení s ním.
 
V Ústave, v článku 40 sa definujú i záväzky farára:
Zborový farár ako duchovný pastier cirkevného zboru a správca farského úradu sa stará o pravidelné pestovanie náboženstva a kresťanských mravov svojich cirkevníkov. Na tomto podklade zborový farár má predovšetkým povinnosti:
1. úradne kázať – zvestovať slovo Božie a prisluhovať velebné sviatosti,
2. vykonávať vnútromisijnú, pastorálnu a výchovnú činnosť (navštevovať rodiny a nemocných, vyučovať deti a mládež, vychovávať v cirkevno-náboženskom duchu),
3. zabezpečovať disciplínu v cirkevnom zbore,
4. osobne sa zdokonaľovať a vzdelávať,
5. žiť príkladný osobný náboženský a mravný život,
6. viesť farský úrad, opatrovať cirkevné pečate, zápisnice, archív, cirkevné matriky, farskú knižnicu, písať kroniku cirkevného zboru,
7. plniť ďalšie úlohy vyplývajúce z ordinačného sľubu, zborového štatútu, cirkevných predpisov a z funkcie v orgánoch cirkevného zboru.
Úlohy patriace do pôsobnosti zborového farára môže vykonávať iný cirkevný predstaviteľ len so súhlasom farára.
Zborový farár so zborovým dozorcom zodpovedá za činnosť v cirkevnom zbore.
 
ÚSTAVA SEAVC v SČH 
 
Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku (SEAVC) - Zdroj: Wikipedia - je jedna z luteránskych cirkví (evanjelických cirkví augsburského vyznania).
 
Medzi protestantmi, ktorých je dnes v 2,2 miliónovej Vojvodine o niečo viac ako 8 %, je SEAVC najväčšou cirkvou. Má okolo 50 000 členov. Rozdelená je na senioráty: Báčsky, Banátsky, Sriemsky a od 2008 roku aj novozaložený Nemecký seniorát so seniórmi v čele.
 
Evanjelická cirkev vznikla z reformačného hnutia pred takmer pol tisícročím, keď Martin Luther (1483 - 1546) zistil, že je veľký rozdiel medzi tým, čo sa píše v Biblii a tým, ako vyzerá náboženský život v Rímskokatolíckej cirkvi tých čias.
 
Dňa 31. októbra 1517 na dvere chrámu Božieho vo Wittenbergu pribil 95 výpovedí proti odpustkom. Jeho prianím bolo, aby sa cirkev zreformovala a konala v súlade s Božím slovom obsiahnutým v Biblii. Dodnes evanjelici svätia 31. október ako Deň reformácie.
 
Prví Slováci - evanjelici prišli do Vojvodiny v roku 1745. V priebehu 18. a začiatkom 19. storočia prišli ešte v niekoľkých vlnách. Hneď po svojom príchode organizovali sa aj cirkevne. V každej novozaloženej osade bol hneď v prvých rokoch vystavaný kostol alebo modlitebnica a škola. Ich predkovia prišli z Hornej zeme (dnešné Slovensko) na Dolnú zem s dvomi pokladmi: Kralickou Bibliou a Tranovského kancionálom. Roku 1921 na Synode v Starej Pazove sa naša cirkev osamostatnila.
 
Slováci - evanjelici si dodnes zachovali jazyk a kultúru, isteže vďaka svojej cirkvi a tolerantnosti národov, s ktorými žijú na pôde dnešnej Vojvodiny.