Môj rod - moja rodina

Môj rod - moja rodina
 
Sedemdesiatnik Ján Guba z Pivnice si urobil rodinný rodokmeň. Keďže je záujem o takéto články a genealógiu, zverejňujeme ho s nádejou, že pomôže tým, čo pátrajú po svojich koreňoch.
 
Nositeľ rodu pivňickích Gubácú ja Ján Guba. Prvý krát sa spomína v matrike sobášených, vstúpil do manželstva so Zuzanou r. Drozd-ovou 9. januára 1797 roku . Prišiel ako obyvateľ z Hložian. Isté je to čo je zapísané – prižeňel sa na Pivnicu.
 
Zuzana Drozd - tak je zapísané v prvom zázname na istom mieste, neskoršie bola zapisovaná ako Drozdíková.
 
Ján Guba umrel ako 55 ročný 9.5.1831. Manželka Zuzana Drozd-íková od otca Juraja, umrela v šesťdesiatom roku života - 10.1.842
 
Manželstvo im bolo požehnané dvanástimi deťmi. Eva bola prvá v rodine, narodená 27.4.1798 – zomrela ako manželka Pavla Hemelu 6.6.1855.
 
Nositeľ rodu prvorodenému synovi dal svoje krstné meno – Ján. Bolo to 2.3.1800. Ale tu je malý háčik: ako matka je zapísaná Zuzana Turčan-ová. Iba tu, na iných miestach sa už nespomína. Je to možno iba chyba – je možné že to bola krstná mama ?
 
Tretie dieťa, druhý syn v rodine bol Štefan. Narodený 2.12.1801. Títo dvaja chlapci – súrodenci mali sobáš v istý deň: 13.11.1820. Tu je zapísaná ako matka Zuzana Drozdíková pri prvom a pri druhom, že rodičia sú istý. Ján si vyvolil za manželku Annu r. Jurčo-vá (inde zapísaná i Ďurčo), dcéru Pavla a Anny r. Komášek (Tomášek-?) Štefan sa zosobášil s Alžbetou r. Kolaja, dcérou Jána a Anny Pudelka.
 
Michal Guba bol tretím synom v rodine, narodený 5.8.1804. Zomrel ako mladý manžel Márie Nímet-ovej (aj Német) dcéry Pavla a Kataríny Švárna. Sobáš mali 21.11.1825 a Michal umrel 18.5.1827. Zanechal syna Ondreja (13.11.1826 – ?)
 
Nasledovne mali: Adama 2.12.1806 – 15.12.1806 - Annu 1.7.1808 – 3.10.1810. Juliana sa narodila 16.8.1809 a umrela v dievčenskom veku 18.1.1826. Syn Pavel sa narodil 9.5.1812 a umrel v detskom veku 18.2.1813.
 
Štvrtou dcérou a deviatym dieťaťom bola Katarína, narodená 1.12.1813. Vydala sa 12.11.1834 za Ondreja Ďugu, syna Jána a Alžbety r. Činčurák-ovej. Zomrela 5.10.1865 roku.
 
Mária bola piatou dcérou a desiatym dieťaťom v tejto rodine. Narodená 30.5.1816 ako 19 ročná sa vydala do Silbaša. Mladoženíchom bol Pavel Krnáč, syn Tomáša a Alžbety r. Zajac-ovej. Dátum úmrtia je zapísaný v matrike v Silbaši.
 
V minulosti bolo zvykom, že po zomretom dieťati, niektoré z nasledovných zdedí meno. Tak sa Anna Guba zjavuje po druhý krát, narodená 21.10.1818. Do manželstva vstúpila 14. 11.1839 s Michalom Ďurčanským, synom Juraja a Kataríny Pavlovič-ovej zo susednej osady Laliť. Dátum jej smrti je tam i zapísaný.
 
Manželstvo Ján Gubu a Zuzany Drozd-ovej bolo požehnané posledným dieťaťom, synom Tomášom. Narodil sa 12.12.1821 a umrel 29.augusta 1846. Úcty hodný počet detí v rozpätí rokov 1798 až 1821 – totiž šesť synov a šesť dcér určite prispelo k tomu, aby tento rod prežil do dnešných dní.
 
V manželstve Jána Gubu a Anny Jurčo-vej svetlo sveta uzrelo deväť detí v rokoch 1821 až 1839. Prvé a posledné dieťa boli Zuzany. Pre prvú Zuzanu niet údajov o smrti, ale keďže i poslednej dcére dali isté meno, potvrdzuje to, že umrela v detskom veku, ako i jej staršia sestrička, ktorá žila v období 25.1.1839 – 12.3.1840. Druhým dieťaťom, prvým synom bol Michal. Žil v rokoch 17.9.1822 – 1.6.1878. Jeho manželka bola Zuzana Blatnická, dcéra Martina a Evy Vargovej.
 
Nasledovali synovia: Jozef (9.3.1825-5.3.1839), Ondrej (13.11.1827-13.12.1849) a Pavel (9.1.1831 – 14.3.1831), ktorý za sebou nenechali potomstvo.
 
Juraj bol v poradí šiestym dieťaťom v rodine, narodený 13.4.1832. Za družku života si zvolil Julianu r. Horvát-ovú, dcéru Štefana a Judity. Údaj o jeho smrti je neznámy. Zostalo potomstvo.
 
Aby tradícia v rodine nevyschla, mali Jána (20.9.1834 – 9.2.1835) a potom znovu Jána (1.3.1836 – 13.7.1901). Tento sa zosobášil 22.11.1858 s Katarínou r. Krajčík-ovou, dcérou Michala a Márie Jozefák-ovej. Mali potomstvo.
 
Už spomenutá Zuzana bola posledným dieťaťom (25.1.1839 – 12.3.1840) v manželstve Jána Gubu a Anny r. Jurčovej.
 
V manželstve Štefana Gubu a Alžbety r. Kolaja tiež by bol kŕdeľ detí, ale úmrtnosť už v detskom veku v tej dobe bola príznačná. Tak Alžbeta, Štefan a Zuzana, prvé tri deti im umreli v detskom veku. Anna sa im narodila 26.6.1829 a vydala sa v roku 1849 do Selenče. Mladoženíchom bol 23 ročný Štefan Šmit, syn Ján a Zuzany Pihoň.
 
Piatym dieťaťom bola Juliana, tiež umrela v útlom veku. O dva roky po Juliane narodila sa Zuzana (26.3.1834 - ?), ktorá sa v roku 1852 vydala za Štefana Hemelu, syna Jozefa a Anny r. Chrček-ovej. Táto rodina pravdepodobne sa neskoršie vysťahovala do Sriemu – do Grgu, dnes Višnićevo.
 
Jozef, Juraj a Mária boli ďalšie mená novorodencov v tejto rodine, ale poumierali už v detskom veku.
 
Manželka Michala Gubu, Mária r. Nímet-ová sa po smrti manžela vydala 7.5.1828 za Michala Peťkovského, syna Juraja a Doroty r. Rybárský do Petrovca. Určite si sebou zobrala i dvojročného synčeka Ondreja. Tu i končí výhonok tejto rodiny v Pivnici – je možné, že sa začína v Petrovci na tzv. Gubovej jame, mieste, kde je dnes futbalové ihrisko Mladosti.
 
V rodine Michala Gubu a Zuzany r. Vargová mali dcéru Zuzanu (19.10.1848 – 8.1.1875), ktorá sa 9.1.1869 vydala za Jána Šimona, syna Jána a matky Kataríny r. Kubicová.
 
V rodine Michala Gubu a Zuzany Blatnickej niet údaja o ich sobáši. To znamená, že Zuzana nebývala v Pivnici, pravidlom bolo, že tam kde bola organizovaná cirkev, sobáše boli v meste mladuchy. Mali syna Jána (8.10.1845 – 21.1.1906), ktorý sa zosobášil 1.11.1869. so Zuzanu r. Činčuráková dcérou Michala a Kataríny r. Šranková. Druhým dieťaťom Michala a Zuzany Gubovcov bola dcéra Eva (29.6.1851 – 2.3.1927). Vydala sa 30.1.1871 za Jána Imreka, vojaka – syna Jána a Juliany r. Dingová. Po smrti manžela, druhý krát sa vydala 3.5.1885 za Michala Durgalu, syna Jána a Kataríny r. Cibulovej.
 
V manželstve Juraja Gubu a Juliany r. Horvát-ovej narodené a pokrstené boli štyri deti. Štefan (24.12.1854 - ?), Juraj (14.4.1858 - ?) pre ktorých niet iných údajov. Tretím synom bol Ondrej, umrel ako trojročný a potom i dcéra Zuzana, ktorá umrela štvormesačná.
 
Z manželstva Jána Gubu a Kataríny r. Krajčíkovej do rodu pribudlo šesť detí. Najprv Mária, umrela v detskom veku, potom Michal (11.6.1864 – 23.5.1932), sobášený 24.5.1886 s Katarínou r. Vachulová, dcérou Jána a Anny r. Hemelovej. Zostalo potomstvo: tri dcéry a syn. Mali ešte i Zuzanu a Samuela, ktorý tiež umreli v detskom veku. Katarína bola ich piatym dieťaťom, narodená 16.3.1874. Vydala sa za Štefana Pecníka 19.11.1892. Jozef (24.1.1878 – 22.1.1964) bol tretím synom a šiestym dieťaťom v tejto rodine. Do stavu manželského vstúpil 26.4.1898 s Katarínou r. Čobrdová, dc. Daniela a Juliany r. Milcová. Na staré dni sa ako vdovec zosobášil s Teréziou Janeš-ovou.
 
V manželstve Jána Gubu a Zuzany r. Činčurákovej svet uzrelo sedem detí. Mali štyroch synov a tri dievčence. Ján umrel v detskom veku. Nasledoval Ondrej 22.11.1872-30.1.1932 – ženatý so Zuzanou r. Naďová (22.4.1892) dcéry Samuela a Alžbety r. Polákovej.
 
Ďalšiemu synovi znovu dali meno Ján (4.5.1875 – 11.6.1957), ktorý sa zosobášil 7.1.1901 s Evou r. Týrová (rodiča: Pavela a Katarína r. Velková). Štvrtým dieťaťom bola dcéra Juliana (19.10.1876 – 8.4.1964). Bola manželkou od 15.2.1896 Michal Činčuráka, syna Jozefa a Judity r. Bélovej. Nasledovala Zuzana narodená 7.3.1879 a umrela ako tridsať ročná, ale niet iných údajov. Treťou dcérou v poradí Mária (11.1.1886 – 12.5.1965), sobášená 18.5.1907 s Jozefom Činčurákom, synom Štefana a Márii r. Macková. Posledným, siedmym dieťaťom bol syn Michal narodený 18.8.1889. Zostal bez ďalších údajov v cirkevných matrikách.
 
V rodine Michala Gubu a Kataríny r. Vachulovej boli štyri deti. Najstaršia Juliana (20.12.1887 – 7.10.1952) sa s manželom Ondrejom Chrčekom (sob. 19.4.1906) z rodičov Ondreja a Zuzany r. Vachulovej vysťahovali do Spojených Štátov Amerických, mali farmu v Akrone, Ohio, ktorú zveľaďujú vnuci a pravnuci. Ako rodáci majú kontakt na autora príspevku.
 
Zuzana Gubová (18.4.1890 – 6.5.1969) sa vydala za vdovca 14.11.1908 Daniela Papa z otca Daniela a matky Evy r. Milec. Potomci i teraz žijú v Pivnici.
 
Alžbeta (20.1.1894 – 27.2.1968) bola tretia dievka v rodine. Tiež sa vydala (16.4.1912) do rodiny Papovej. Mladoženíchom bol Štefan Pap, syn Jozefa a Juliany r. Slaná. Potomci tiež žijú v Pivnici.
 
Posledným dieťaťom bol syn Michal (26.7.1898 – 30.10.1973), zosobášený 24.4.1918 s Katarínou r. Chrček-ová, dcérou Juraja a Zuzany r. Maronovej. Po smrti manželky sa druhýkrát oženil s vdovou Katarínou r. Valentíková.
 
V manželstve Ondreja Gubu a Zuzany Naďovej boli dvaja chlapci. Prvý Ondrej umrel v detskom veku, druhý Ondrej (10.8.1899 – 2.6.1963) sa oženil 18.2.1920 s Katarínou r. Kubinec z otca Jána a Alžbety r. Činčurákovej.
 
V manželstve Jozefa Gubu a Kataríny r. Čobrdová sa narodilo v rokoch 1899 až 1913 šesť detí. Po krstných menách: Jozef, Ján, znovu Jozef, Juliana, Ondrej a Eva. Iba Ondrej (4.11.1908 – 1.3.1950) sa dožil plnoletosti. Do stavu manželského si zvolil (23.11.1926) Julianu Bolehradskú, dcéru Jána a Juliany Žihlavskej.
 
Ján Guba a Eva r. Týrová z troch detí do života sprevádzali Katarínu (29.7.1902 - ?), a Michala (20.7.1904 - ?). Ján im umrel v útlom veku. Katarína sa vydala za Michala Kubinca (31.1.1922) a Michal sa sobášil 16.9.1922 so Zuzanou r. Týrová.
 
Z rodiny Michala Gubu a Kataríny r. Chrček-ovej boli: Ján, Michal a Zuzana. Ján Guba, (11.2.1919 – 22.12.1979) bol manželom Zuzany r. Hodoličová (8.5.1920 – 16.6.2001). Sobáš mali 23. mája 1939 poznamenaný tým, že bol prvým sobášom v Pivnici, ktorý vykonal novozvolený farár Gustav Vladimír Babylon. To sú moji rodičia, teda sme u konca zverejňovania rodinných údajov. V prílohe je okienkový rodokmeň môjho rodu. Tu ale nekončí moje genealogické bádanie. Zákon o ochrane osobných údajov je neplatný pre ďalšiu minulosť, takže poďme ďalej...
 
Sčítanie ľudu 1785-88 - Jozefínsky súpis nie mi je zatiaľ dostupný. Cisár Jozef II. (syn Márie Terézie) v patente č. 591 z 1.11.1786 určil zákonné pravidlá pre odvodzovanie priezvisk, čím sa zabraňovalo ich svojvoľnému pozmeňovaniu. Dovtedy sa používali najmä krstné mená a prípadne aj takzvaný prídomok. Mohlo ním byť sídlo rodu, meno otca, zamestnanie a podobne. Významným medzníkom pre matriky je Tridentský koncil (1545 – 1563). Prijal reformu sviatostného uzavierania manželstva po troch ohláškach, keď snúbenci vyjadrili svoj súhlas v prítomnosti svojich rodičov, svedkov a farára. Tu farár dostal za povinnosť viesť matriky sobášených. U našich predkov sa tak začalo až po roku 1600. Osvietenecký panovníci Mária Terézia a jej syn Jozef II si uvedomovali dôležitosť matrík pre potreby štátu a boli vyhlásené za verejnoprávne knihy. Prijatím tzv. manželského zákona 1894 bolo určené, aby matriky okrem cirkví, písali i štátne orgány. To sa stalo od 1.10.1895 keď bol uvedený obligatórny civilný sobáš. Na tých podkladoch vznikli moje poznatky o predkoch.
 
Tým moje zvedavosť nebola vyčerpaná. Na upozornenie a pomoc priateľov genealógov vyhľadával som tzv. urbáre, súpise osídlení, majetkov a rodín. Naj prístupnejší mi bol Urbár z roku 1715.
 
Peter Guba v tej dobe žil v Hutke (severne od Bardejova), Štefan Guba v Malých Uhercoch, Martin Guba, Štefanove pri Nitre, Lórenc Guba v Jedľových Kostolanoch, Ján Guba v Jelšovciach pri Nitre, Juraj Guba – Veľké Lovce. Ďalší Juraj Guba je zapísaný v osídlení Stránske pri Trenčíne. Nositelia tohto priezviska v tej dobe už žili aj v Bihare, Nicolaus Guba (teraz Rumunsko) v Maďarskom mestečku Pér, na salaši pustatiny Arok neďako Szolnoku, Hartyán–e pri Pesti, teraz už Budapešt.
 
Mojej zvedavosti ani tu nebol koniec. Pre nedostupnosť digitalizovaných údajov, pravdepodobne ešte nespracovaných, musel som prelietnuť celým 17 storočím. V oblasti Budínu bol zapísaný 16. júna 1516 László, totiž Ladislav Guba. Ani o storočie tomu skorej 30. apríla 1451 Vincent Guba bol prítomný v Budínskej kapitule ako poddaný. Je tam zoznam ešte desiatok iných chudobných hláv rodín. V rokoch 1437, 1420, Peter Guba a Jakub Guba sa tiež spomínajú. Určite iný Peter Guba je zaznamenaný aj v rokoch 1342 a 1323.
 
Ďalší zápis je z 28. apríla 1250. Zapísaný je iba ako Guba, bez krstného mena. Bolo to počas panovania Belu IV. Z istého roka jestvuje ešte jeden zápis podobného obsahu.
 
Najstarší zápis priezviska Guba je z roka 1211. Tiež je zapísaný bez krstného mena. Bolo to počas panovníka Ondreja II (1205-1235), oba posledné zápisy sú v latinčine a povodia z Budína.
 
Nositelia priezviska Guba roztrúsený sú po celom svete. Priamo z mojej rodiny žijú na Slovensku, ich predkovia hnaný žitia nevôľou sa vracali do vlasti predkov. Je to vetva rodu Guba, ktorá sa z Pivnice presťahovala do Sriemu. Vyskytujú sa v Binguli, v Erdevíku a potom i v Šíde. Mudr Dušan Phd., je plastický chirurg, tiež niekoľko staroosadlíkov tohto priezviska: Michal je hokejistom, Dávid futbalistom a mnohý podnikatelia...
 
Tých po svete je asi najviacej v Amerike, majú svoje firmy, foto galérie a pod. Pravdaže, nie všetci sme v rode, alebo i sme? Priezvisko sa vyskytuje v Nemecku, Rakúsku, Ukrajine, Brazílii samozrejme v Maďarsku... Niekoľko rodín je zaznamenané na Filipínskych ostrovoch: Genoveva, Milagros, Ferino, Perico Guba! Lahui, Havaere sú krstné mená rodu Guba na Papue Novej Gviney. Róbert Guba - Aisi je súčasne veľvyslancom pre tento ostrovský štát v sídle Spojených národov v New Yorku, poverený pre ľudské práva.
 
Pomenovanie Guba majú i hune, odev z ovčích koží, rôzne jedálne pochúťky v Maďarsku ako mákoš guba a ešte niekoľko jedál s makom. Toto pomenovanie má i nebezpečné ochorenie tváre, ale i orkánsky vietor - cyklón, ktorý vyčíňa na ostrovoch Papua Nová Gvinea a vo východnej časti Austrálie. Je i turistický raj na zemi, mesto Guba v Azarbajdžane s počtom takmer 140.000 obyvateľov. Na dôvažok, je i galéria súčasného umenia GUBA – galéria umenia Bratislava.
 
Pramene:
Matriky: narodených (1792-1920), sobášených (1796-1940) a zomretých (1791- 1920) slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi Pivnickej,
Genealogické príručky
Internet
 
Ján Guba

Komentárov  

0 #3 Ján Guba 2012-06-12 14:51
OPRAVTE SI CHYBU: Ďalším bádaním som zistil, že sa vd. po M. G. Mária r. Nímet vydala 7.5.1828 do Petrovca za Michala Pucovského. (Nie Peťkovského) S úctou J. G.
Nahlásiť administrátorovi
+1 #2 odpoveď. p. KulíkoviJán Guba 2012-05-29 15:23
Teší ma, že si prečítal môj príspevok, píšem na TY, veď sa poznáme! Tiež pamätám na Detvu, ale sme sa ešte niekde stretli. Preskúmal som priezvisko Guba, ale pre obmedzenosť priestoru, nebolo ani dôležité, snažil som sa byť čím konkrétnejší, jednoduchší. Genealógiou pivnických Slovákov sa zaoberám asi 15 r. a som i členom SGHS v Martine. Je to mravčia práca, ale veľmi zaujímavá. S pozdravom Slovákom do Austrálie, Ján G.
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 J. Kulík 2012-05-29 07:59
Pozdravujem! Koľko viem, zatiaľ si svoj rodokmeň spracovali rodiny Benkových (Laliť), rodina Bičiarových (Kysáč-Galanta), rodina Markových (Kovačica)a iste sú tu aj ďaľšie rody, Napr. môj rod spracoval O. Kulík, pôvodom z Komlóša, ale presídlenec nas Žitný ostrov. Všetko je to krásne, lebo kto ako, ale pamätáme sa na biedu, ktorá nás hnala na juh. Na Dolnú zem. Do súčasného Maďarska, Rumunska, bývalej Juhoslávie, ba aj do Bulharska, na Kosovo (áno, aj tam sme mali svoje osady), do Bosny, Slavónska atď. až sme sa dostali aj do Patag N. Zealandu, Ausralie atd.
Na vysvetlenbie vášho priezviska potrebuejete len trochu kvapiek "znoja", čiže námahy. Nič nadnormálneho. Pridávam svoje zo vstupu "Priez
V knihe "Hloýanyviská".
Guba ma to jasné, le aj konfliktné výcvhiodisko. Môže byť utvorená z osobnáho mena Jakob (Kubo), ale eštrw skorej , východiskom môye byť aj huna (nechce mi napísať ny, nj). Ako koľvek, pamätám sa na stretnutie na Detve.Bolo to trtochu drsné. Bez príčiny. V knihe "Hložany..." v tabuľke I. spomínaju sa prieyviská narodených a okrstený v čase 1787 - 1872, ale dnes už zaniknuté. a tem je aj Gubo. Pamätem, že naší knazi v tom čase ešte nepoznali a ani nemohli poznať buducu slovenčinu. Boli napachnutý madarčinou a preto tie priezviska (piše, ako mi to dovolí) v matrikach zapisobvali napr. Benko, Slavko, Grno... Aj tito prvi knazi, bez vynimiek, pochadzali zo "stareho kraja", "Horniakov". Aj nase korene su tam. Z kazdeho kraja a preto je zbytočná otazka "Kde su korene dolnozemskzch Slovakov":-? Samozrejme na Slovensku. V kazdej stolici, v kazdom okrese.
Ak si pan Guba zela trochu viacej informacii o etymologii svojho priezviska, nech sa mi ohlasi. Môye to byt guba - kabanica, ale aj huba "peciarka", huba - pistrek - bozk, huba - kabanica atd. moznosti je na vyber, ale len jedno mozne. Ktore? Neviem ani ja.
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články