Svieži sedemdesiatnik Milan Súdi

Svieži sedemdesiatnik Milan Súdi
 
Milan Súdi v rodnom Kysáči žije aj teraz, kde tvorí. V minulosti blúdil svetom. Teraz však nie. Istý čas sa oduševnil za lekárstvo. Potom sa predsa rozhodol za umenie. Vyškolil sa v Bratislave, pracoval ako profesor výtvarnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, neskoršie v Novosadskom rozhlase, odkiaľ odišiel do dôchodku. Keďže je akademickým maliarom, aj naďalej tvorí, experimentuje v nových cykloch. Koľko bude žiť, nevie. Vraj vie iba to, že tvoriť bude do posledného dychu. Nech teda ešte dlho, dlho tvorí.
 
foto
 
Milan Súdi na vlaňajšom bienále slovenských akademických maliarov v Báčskom Petrovci. V úzadí jeho manželka akademická maliarka Viera Fajndovićová - Súdiová
 
foto
 
Z novšej tvorby Milana Súdiho
 
Milan Súdi sa narodil 11. júna 1942 v Kysáči. K umeniu a rádiu mal blízko od detstva a práve tieto dve záľuby sa stali i jeho zdrojom hmotného zabezpečenia. Ako žiak hrával divadlá a neskôr divadlo a balet zobrazoval na plátne. Ako stredoškolák s priateľmi v Kysáči založil prvú vo Vojvodine lokálnu rozhlasovú stanicu. Neskôr v dospelosti prevažnú časť pracovnej doby (25 rokov) strávil v Novosadskom rozhlase. Umenie a farebná pestrosť myšlienok mu zaiste dopomohli stať sa majstrom rozhlasových reportáží. Ako maliar bol, a dodnes aj je, majstrom farby. Okrem krajinomaľby, figurálna kompozícia v nekonvenčnom význame boli dominantami v jeho maľovaní.
 
foto
 
Maľby Milana Súdiho sú inšpirované aj scénickým umením – divadlom a baletom – spája figúru, ktorá je niekedy jasne a niekedy iba ná¬znakovo podaná, s abstraktno-expresionistickými zložkami maľby a prvkami geometrickej abstrakcie v podobe pravouhlých geometrických segmentov- tak píše výtvarný kritik Vladimír Valentík a zverejňuje portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov na: http://slovackizavod.org.rs/licnosti/1621
 
foto
 
V Novosadskom rozhlase: Juraj Hriešik, Katarína Pucovská a Milan Súdi
 
Milan Súdi väčšinu pracovnej doby strávil v Novosadskom rozhlase, kde aj zanechal rozpoznateľnú stopu svojho štvrťstoročia.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

0 #1 dobredobrý 2012-06-13 20:12
Ma, nech sa má zdravo a dobre ešte najmenej sedemkrát štyri ročné obdobia...
blahoželá
s malým oneskorením
kamarátsky
Martin Prebudila
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články