Genealógia vyvodí z matrík...

Genealógia vyvodí z matrík...
 
Ján Guba z Pivnice sa dávnejšie podujal mravčej práce. Celé roky prepisoval údaje, - prevažne z cirkevných matrík, tie musel najprv dešifrovať a potom upraviť a vniesť do počítača. Podarilo sa mu spracovať až 130 rokov a svojim spoluobčanom a ostatným záujemcom teraz ponúka elektronicky sa „prehrabávať“ po pivnických predkoch a „koreňoch“ z obdobia rokov 1790-1920. Všetko to na: www.pivnice.co.rs . O tom, ako sa mu práca darila napísal nasledujúci text:
 
foto
 
Počiatok matriky narodených, rukopis farára Andreja Liptaja 1792
 
Môj záujem o predkov siaha k mojej mladosti. Pribúdaním rokov stúpal i záujem a vzrastalo bádanie po predkoch. Od rodičov, prevažne mamy dozvedel som sa iba údaje štvrtého radu v rodine. Mal som šťastie, že pre moju zvedavosť bolo pochopenia na farskom úrade SECAV v Pivnici. Nebohý farár Martin Slamaj mi poskytol kartotéku vypracovanú rukou jeho predchodcu Gustava Vladimíra Babylona.
 
Nahliadnutím do spisov som ihneď zistil, že to bude mravčia robota, ktorú nezvládnem inak, iba prepísaním na písacom stroji údaje z kartotéky. Tak sa to začalo a potrvalo asi dva roky, keď som získal asi 11.000 jednotiek – totiž narodených v zozname. Chýbalo mnoho údajov o úmrtí a sobášoch. O mojej práci sa nejako dozvedel ing. Michal Bolehradský, počítačový programátor. Tiež sa zaujímal o predkov a prezretím asi 1300 strán papiera formátu A-4 na ktorom bolo po osem jednotiek v abecednom poradí sme sa dohodli, že to skenovaním a technickým spracovaním vnesie do počítača. Vyžiadalo si to niekoľko týždňov práce, ale tu nastal i ďalší háčik. Počítač nevedel strojopis správne prečítať, znovu bolo treba všetko „pešo“ preštudovať a chyby opraviť. Ale ani tu nebol koniec – pravopis nútil k ženskému rodu pridať patriace prípony. Toto zase znemožňovalo prácou na počítači spájať rodiny: bratov a sestry k jednému priezvisku jedným klikom. Znovu opravy, teraz náprotivné pravidlám slovenského pravopisu.
 
Žiaľ, nebol tu koniec práce, iba počiatok. Spracované boli údaje po rok 1896 pre narodených a pokrstených. Po spomenutom roku začalo zapisovanie do štátnych matrík v obecnom úrade, takže rodiny, ktoré opustili cirkev a prestúpili do iného kresťanského spoločenstva zostali v ďalšom spracúvaní matrík bez evidencie. Štátne orgány nepovoľujú bádanie a odpisovanie z matrík skrze zákona o ochrane osobných údajov občanov.
 
V rokoch 2003 – 2006 nastala prestávka v práci, prístup k matrikám bol sťažený všelijakými zdôvodneniami zosnulého farára Martina Slamaja. Pokrok nasledoval príchodom mladého Jána Zahorca za farára do Pivnice. S úplným pochopením práce bolo treba dobehnúť zmeškané. Podarilo sa do konca roka 2009 spracovať do počítača matriky pokrstených a zomretých do roku 1920. Potom i celú matriku sobášených do roku 1940. Obyvatelia nemeckej národnosti (Švábi) boli do roku 1874 zapisovaný do matrík našej cirkvi a potom po odchod z Pivnice 1944 roku mali svoje matriky a matrika pokrstených zostala v archíve našej cirkvi.
 
Súhrnom údajov vyplýva, že je spracované: narodených-pokrstených 13.888 jednotiek – osôb, v matrike zomretých 8.984 a v matrike sobášených 4.185 manželských párov. Pospolu je toho 31.242 jednotiek. Pripočítaním 1727 jednotiek – osôb Nemcov, konečné saldo je 32.969.-
 
Vďačím pochopeniu spomenutým p. farárom, zvlášť pre nezištné pochopenie terajšieho p.f. Jána Zahorca, na spolupráci – technickej pomoci ing. Michala Bolehradského a trpezlivosti mojej rodiny...
 
Robil som to z presvedčenia, že je rodné meno – priezvisko a krstné meno základ identity každého človeka, národa. Poslanie genealógov je bádanie po predkoch. Kedysi jeden z nich povedal: „Svoj život si môžeme predĺžiť iba dozadu – poznaním našich predkov!“ Tisíce záujemcov vyhľadávajú svoje korene a jeden z nich, pôvodu pivnického zapísal: „... koniec koncov, najväčšie dedičstvo našich predkov by nám dali, nie je šľachtický titul, alebo peniaze, ale dedičstvo našej vlastnej ľudskosti, čokoľvek menšieho je bezcenný...“ (Louis, Lajoš, Ľudovít Lepóris – 12.3.2007 – internet v preklade Google).
 
Z týchto údajov vedie už len kratučká cestička k rodostromu...
Záujemcovia si to vynájdu na portály: www.pivnice.co.rs
 
 
Ján Guba

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články