V zahraničí žije cez dva milióny Slovákov, ich počet klesá

5. júl Deň zahraničných Slovákov
 
V zahraničí žije cez dva milióny Slovákov, ich počet klesá
 
„Viac než dva milióny krajanov si dnes pripomína Deň zahraničných Slovákov. Ich počet však pomaly klesá.“ Vyhlásil to šéf Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimír Skalský, ktorý sa dnes zúčastnil na Pripomienke Dňa zahraničných Slovákov pri základnom kameni Pamätníku slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa, Bratislava – Petržalka.
 
foto
 
Vladimír Skalský pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva (Foto www.facebook.com/slovacivrumunsku.sk http://www.slovacivrumunsku.sk/ )
 
 
„Hovorievame, že v zahraničí žijú asi dva milióny Slovákov, teda tretina slovenského národa,“ povedal Skalský agentúre SITA. V súčasnosti môžeme podľa neho hovoriť o dvoch proti sebe idúcich trendoch. Na jednej strane dochádza k asimilácii krajanov, keď najmä mladšie generácie už nemusia mať slovenskú identitu. „Na druhej strane stále pokračuje migrácia do zahraničia. S krízou sa však niektorí aj vracajú, napríklad z Veľkej Británie a Írska,“ doplnil. Skalský tak odhaduje, že dochádza k neveľkému poklesu počtu Slovákov v zahraničí.
 
Najviac zahraničných Slovákov žije v USA, podľa odhadov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je ich približne 1,2 mil. Za oceán ľudia podľa Skalského odchádzali už na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia, neskôr za veľkej hospodárskej krízy a ďalšie vlny prišli s každým politickým otrasom. Okolo 375-tisíc Slovákov žije v susednom Česku, približne 110-tisíc v Maďarsku a zhruba stotisícové sú aj komunity v Kanade a vo Veľkej Británii.
 
Slovákov dnes podľa Skalského núti opustiť svoju rodnú zem najmä nedostatok práce. „Ďalší odchádzajú za štúdiom a často tam medzitým nadviažu toľko pracovných i súkromných vzťahov, že je pre nich logické pokračovať v živote v danej krajine,“ vysvetľuje šéf.
 
Ako dodal, je však potrebné ujasniť si, kto to Slovák žijúci v zahraničí je. Podľa zákona je to osoba slovenskej národnosti, ktorá nemá trvalé bydlisko na Slovensku. „Ako sa však pozerať na ľudí, ktorí žijú kvôli práci či štúdiu viacero rokov v zahraničí, avšak trvalé bydlisko a mnoho väzieb majú stále na Slovensku?“ pýta sa šéf krajanskej organizácie. Svetové združenie Slovákov v zahraničí preto chce, aby sa pripravila novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, v ktorej by sa popri iných dôležitých zmenách novo pomenovali aj tieto skutočnosti. „Možno, aby sme pracovali aj s dvoma rôznymi pojmami – napríklad Slovák žijúci v zahraničí pre ľudí, ktorých som zmieňoval a zahraničný Slovák pre tých, ktorí žijú v zahraničí naozaj trvalo, často aj viac generácií. Odlišný musí byť k týmto skupinám aj prístup štátu, lebo majú iné potreby,“ uzatvoril Skalský.
 
 
Keď ide o Slovákov žijúcich v zahraničí odhadované a spracované štatistické údaje z roku 2002 možno vidieť tu:
 
 
RUŠNÝ SLOVENSKÝ ŽIVOT VOJVODINY...
 
...Pod takýmto titulkom Vladimír Skalský v roku 2008 písal o vojvodinských Slovákoch v cestopise Cesta okolo Dolnej zeme za 6 dní. Prinášame integrálny text tejto časti cestopisu:
 
Vojvodina, severná časť Srbska, kedysi súčasť Rakúska-Uhorska, je v mnohých smeroch zemou zasľúbenou. Slováci tu hovorievajú, že na tejto rovine stačí zasadiť gombík a vyrastie kabát. Za bývalého režimu sme i...m závideli životnú úroveň. Po všetkých vojnách a embargách je dnes situácia iná, krajine neprospieva ani to, že zatiaľ nie je súčasťou Európskej únie.
 
Aj o tom sa rozhodovalo vo voľbách, parlamentných aj komunálnych, ktoré sme tiež počas návštevy zachytili. Slováci sú zvyknutí zohrávať v nich svoju rolu, viesť obce (v srbskom ponímaní viac-menej okresy), tentoraz však vykročili ešte ďalej. Juraj Červenák, inak člen Generálnej rady SZSZ, založil zatiaľ skromnú komunálnu, avšak prvú slovenskú politickú stranu v zahraničí – Slovenskú ľudovú stranu. A najmä, predsedníčka Slovenskej národnostnej rady Anna Tomanová-Makanová figurovala ako veľmi významná postava predvolebnej kampane proeurópskej Demokratickej strany, seriózne sa o nej špekulovalo aj ako o budúcej ministerke. A tak, keď sme zasadli s oboma i so súčasným primátorom Báčkeho Petrovca Jánom Sabom k večeri, strhla sa okamžite nesmierne zaujímavá a búrlivá politická debata, v ktorej sme s predsedom matice slovenskej v Juhoslávii Branislavom Slivkom a riaditeľom vychýreného gymnázia v Báčskom Petrovci Paľom Beličkom len sekundovali.To, že Slováci dokážu takto bodovať vo voľbách a zvádzať aj navzájom seriózny legitímny politický boj, je vizitkou ich schopností a sily.
 
Aj v Srbsku, podobne ako v Maďarsku, existuje určitá dychotómia medzi štátom zriadenými slovenskými orgánmi a neštátnou, občianskou sférou. Tu však nejde o samosprávy, ale o celoštátne národnostné rady pre každú menšinu, to je model odskúšaný v Rakúsku. Podobne ako v Maďarsku, ani tu sa nestihlo všetko doriešiť, napríklad chýba úprava nových volieb a tak rada už presahuje svoje funkčné obdobie. Čo je však dôležitejšie, znamená to nové finančné zdroje pre činnosť, vytvorenie úradu v centre Vojvodiny – v Novom Sade a možnosť zriaďovať inštitúcie. Úplnou novinkou je napríklad vytvorenie Ústavu kultúry na čele s mladou odborníčkou Milinou Sklabinskou. Malo by ísť o obdobu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, odkiaľ sme priviezli plný kufor kníh. S oboma inštitúciami sa ráta ako s vážnymi partnermi pre výskumné úlohy v rámci koncepcie štátnej politiky.
 
V neštátnej sfére je suverénne najvýznamnejšou inštitúciou Matica slovenská v Juhoslávii (premenovanie na MS v Srbsku zatiaľ neodhlasovali). „Naše postavenie je dané aj významom Matice srbskej v krajine a vzájomnými vzťahmi oboch inštitúcií,“ hovorí predseda Branislav Slivka, súčasne podpredseda Revíznej a zmierovacej komisie SZSZ, ktorý je nielen vynikajúcim funkcionárom a manažérom, ale aj zapáleným bádateľom. Nejeden knižný či rukopisný unikát objavil s riaditeľkou knižnice Jarmilou Stojimirovičovou a osobne sa zaoberá napríklad aj kauzou brata M. R. Štefánika, ktorý vo Vojvodine pôsobil a leží na novosadskom cintoríne.
 
V Báčskom Petrovci majú fantastickú divadelnú tradíciu a dnes tam pôsobí amatérske aj profesionálne divadlo, hrá sa v nádhernej veľkej sále, klub dýcha uvoľnenou atmosférou bohémy. Insitných maliarov z Kovačice a Padiny rozhodne netreba predstavovať, a tak aj galérií je vo Vojvodine obrovské množstvo, od veľkých inštitucionálnych až po spontánne projekty, ako je maličká Galéria pri Jasliach, ktorú si takpovediac v stodole zriadil bývalý riaditeľ divadla, dnes rozhlasový redaktor Ján Dorča. Slovenské vysielanie má verejnoprávna televízia, ale existuje aj súkromná slovenská stanica, s rozhlasom je to podobne... Kostol a škola, to je vždy pýcha dolnozemských Slovákov. Majú vždy aj funkcie, ktoré si s nimi inde bežne nespájame. To je aj príklad gymnázia v Báčskom Petrovci. Jeho riaditeľ a predseda odbornej pracovnej skupiny SZSZ pre školstvo Paľo Belička o tom hovorí: „Za deväťdesiat rokov existencie školy sa každý riaditeľ školy snažil čosi pridať, využiť možnosti, a to aj pre širšie kultúrne a spoločenské poslanie školy.“ Výsledkom je moderný campus amerického typu, pričom s architektonickou noblesou starých dobrých čias. Kde na Slovensku či v Česku nájdete v škole nádhernú spoločenskú sálu, galériu plnú kvalitného umenia, v samostatnej budove pavilón prírodných vied, v ďalšej žiacky domov, samozrejme modernú telocvičňu, to všetko v uzavretom komplexe? Všade sú však bolesti, na ktoré treba získať prostriedky, v tomto prípade mnoho desaťročí neopravovaná strecha. Gymnáziom v Báčskom Petrovci prešli generácie tamojšej slovenskej inteligencie, je to škola výnimočná, nie však solitér, Slováci vo Vojvodine majú rozvinuté školstvo so všetkými stupňami. Evanjelická cirkev je na rozdiel od Maďarska veľmi proslovenská, v Báčskom Petrovci majú aj slovenského biskupa. V Maďarsku sú samozrejme aktívni jednotliví farári. Vojvodina je oázou v bývalej Juhoslávii, miesto, kde spolu bez problémov vychádzajú rôzne národnosti. A Slováci tam majú svoje silné a nezastupiteľné miesto.
 
o o o
 
Srdečnosť a pohostinnosť dolnozemských Slovákov sú nebývalé, rovnako ako ich zanietenie, slušnosť, vďaka ktorej sme na jedinej škole nevideli nasprejované nápisy, ba ani poničené zariadenie. Tieto komunity sa nesmierne modernizujú, pričom nestrácajú zo svojej starosvetskej vlasteneckosti. Je to svet, o ktorom málokto tuší, aký až zaujímavý, krásny, neopakovateľný a pre slovenskú históriu dôležitý je. Bola to teda cesta okolo jedného sveta za šesť dní, bohužiaľ som si popri množstve poznatkov a zážitkov priviezol aj dve kilá navyše. Dolná zem.
 
Celý maďarsko-rumunsko-srbský... ...slovenský cestopis Vladimíra Skalského s titulkom Cesta okolo Dolnej zeme za 6 dní si možno prečítať tu:
 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články