Olymp, Olympia, Olympiáda a Zeus

Olymp, Olympia, Olympiáda a Zeus

Píše Ján Kulík
 
Najvyšším končiarom Grécka je hora Olymp (2917 m.). Dnešní Gréci ju nazývajú Óros Ólimbos. Nachádza sa na pomedzí Macedónska a Thesálska, vedľa zálivu Thérmai. Od nepamäti tu sídlili grécki bohovia a tu, na samom končiari, bol aj nebeský trón Zeusa. Podľa Homéra (Odysea), tento končiar nepozná búrky a vždy tam svieti slniečko. Oblaky sú nižšie od končiara a preto je tu čistučký vzduch (aither > éter; gr. aíthein = svietiť, osvietiť, horieť a gr. aíthra = pekné počasie, aithria = jasnosť oblohy, jasnosť, modrá farba).
 
V samom Grécku bolo a aj je hodne kopcov, lokalít... s menom Olymp a práve tento fakt mýli nejedného. Olympijské hry si v mysli umiestňujeme pod horu Olymp. Chybne. Tieto hry, ktoré sa časom stali najväčšími, najslávnejšími v antickom svete, organizovali sa na opačnom konci Grécka, vedľa mesta Olympia, v oblasti štátu Elis, čo je vyše 300 km. juhozápadne, od hory Olymp a nachádza sa vedľa pobrežia Ionského mora, avšak aj tu sídlil Zeus. Vystavali mu tam veľkolepý chrám, kde umiestnili jeho prekrásnu sochu (jeden zo zázrakov vtedajšieho sveta) a všetci športovci mu tam skladali sľub, lebo predsa, tie hry mali skorej náboženský, ako športový charakter.
 
Sú, alebo aspoň boli Olympijské hry, vrcholom ľudských schopností v športe? Nikdy to neboli a nikdy ani nebudú. Mali by byť, ale pre ľudskú povahu, vždy sa našiel a aj nájde niekto, čo zradí ideál. Skúsili ste si nájsť úzadie slova šport? Ak áno, určite ste ho nenašli. Nikto nevie, odkiaľ máme aj toto slovo. V najlepšom prípade tam nájdete, ako napr. v ox. et. slovníku, že toto slovo má význam „Príjemné strávenie voľného času“, ale etymológia tam nie je. V ruskom et. slov. pod vstupom „sport“ nájdeme, že slovo znamená „zabávať sa“ a priamo súvisí so staroang. „disporten“, ktoré je starofr. pôvodu „disporter“ = zabávať sa, „odbehnúť od roboty“, ale hlbšia etymológia mu chýba.
 
Podobne, etymológiu slova „dróga“, tiež nenájdete, i keď každý šport je poznačený drogou a to nie len teraz, ale od staroveku. Šport a droga si idú ruka, v ruke. Ox.et. slovník má poznámku, že „pôvod neznámy“, ale že „Drug“ v holandskom jazyku znamená aj „dry thing“ = suchá vec.
 
Keď spisovateľ Pausanius navštívil Olympiu (druhé st. n.l.) všimol si tam aj bronzovú sochu boha Zeusa, ktorý v ruke držal ohnivé strely (bol aj hromobijec) a na každej strele bolo pedantne napísané, zaznamenané, koľko sa peňazí nezbieralo za určité hriechy športovcov. Každý podfuk, nedodržiavanie pravidiel hry sa prísne trestal a športovci, ich tréneri, rodiny, predsa ich robili. I napriek tomu, že skorej hier skladali slávnostný sľub samému Zeusovi, že nepoškvrnia jeho hry. Áno, boli to jeho hry. Hry, na jeho česť a slávu.
 
O aké ceny sa tu bojovalo? V prvom rade v Olympii, na olympiáde, sa bojovalo za česť a slávu Zeusa, ale víťaz mal z toho aj určitý, ako politický, tak aj finančný zisk. (Rovnako, ako aj dnes.) Stal sa politickým reprezentantom svojho mesta – štátu. Možno dostal aj doživotné bezplatné stravovanie sa vo vtedajších reštauráciách, ba nie len on, ale aj jeho potomstvo a pod.
 
 foto
 
*Takto asi vypadal areál vedľa Olympie, niekde v II. st. n.l. Dominantnou budovou areálu bol chrám Zeusa (vystavaný okolo roku 460 p.n.l. Hneď vedľa neho je kopec zeme, údajne vraj tam odpočíva legendárny junák Pelops. Štadión a hipodrom boli z pravej strany (na rekonštrukcii ich nevidno, lebo predsa, tieto ihriská boli trochu vzdialené od „náboženského“ areála.
 
Olympijské hry boli len jedným periodickým zoskupením atlétov. Mimo nich jestvovali hry v Korinte, v Nemea a v Delfách. Toto quarteto sa nazývalo „svätými“ hrami a mali význam „Panhelenistického“ festivalu, čo znamená, že na nich mohli účinkovať len Heléni – Gréci. Vtedajší páni ich aj zladili tak, aby nekonkurovali jedny s druhými (preto aj dnes medzi hrami máme štvorročnú medzeru) a aj náplň sa im trochu líšila. Napr. hry v Delfách sa organozovali na česť boha Apolóna a ako disciplíny, boli tu aj súťaže v speve, hraní na nástrojoch... avšak niekde okolo VI. st. p.n.l. všetky hry sa v podstate stali športovými, z čoho najviacej ťažili športovci. Stali sa, na tú dobu nejakými profesionálmi. Nič sa nezmenilo ani tu.
 
Okrem tohto quarteta, boli tu aj ďalšie, menšie hry, takže „roboty“ bolo dosť. Podobne, ako aj dnes. Sú tu európske, svetové, štátne, regionálne šampionáty...
 
Panaténsky festival patril k menším, regionálnym, avšak aj tu boli pekné ceny. Víťaz dostal nie len olivovú korunku, ale aj olivový olej. Až sto džbánov (amfor), čo predstavuje asi 4 tisíc litrov a keď to niekomu predal, bol tu ohromný peniaz. Inde sa spomína , že cena, odmena bola aj 500 drachiem, čo predstavovalo pekný celoročný zárobok. Ako víťaz, spomína sa tu nejaký Aténčan a to bolo už v VI. st. p.n.l. Mohol si vyhrať aj kus kovu, čo obyčajne bola bronz, alebo, no záležalo to od kraja, mohol si vyhrať slušné stádo oviec, volov atď. atď.
 
Neviem, keby sa aj vtedy udeľovali medaily, možno tá bronzová by bola najvzácnejšou. Kto ho vie? Víťazov sa „korunovalo“ zeleným vencom. V Delfách to bol vavrínov veniec, na Olympiáde to bola korunka z olivy, alebo inde sa víťazov korunovalo aj korunkou z divého zeleru, borovice.
 
Časom sa tu vyvinula aj zvláštna terminológia a hodne z nej poznáme aj dnes:
άθλέγω / áthlégo = zápasiť, bojovať o cenu, námaha, mučenie, trpenie...
άθλητής / áthletés = atléta, šampión, bojovník o cenu...
άθλος / áthlos = závodenie, boj, námaha...
αγώνες, άγών, άγώνος / agónes, ágón, ágónos = zhromaždenie, miesto zápasu, zápasenie, zápas, námaha, boj, nebezpečie....
άγωνιά / ágoniá = zápas, strach, agónia....
νικη / nike = víťazstvo, podmanenie, podjarmenie, dobytie... (Viď bohyňa Nike / Victoria)
νικητήριον / niketérion = cena, prémia, víťazstvo...
νικη-φόρος / nike-fóros = víťazný
πηρί-οδος / perí-odos = ísť okolo, vôkol, v kruhu, cyklus, period ... a je tu ešte celý rad ďalších.
 
Aj sám Zeus tu mal prímeno, že je Zeus Nikefóros = víťazný, prinášajúci víťazstvo.
 
Podľa gréckej a rímskej tradície, prvé olympijské hry sa usporiadali v roku 776. p.n.l. (aspoň tak to vypočítali historici, matematici... no predsa aj toto musíme brať s rezervou) a ich zakladateľom nebol nikto iný, ako sám Herkules. Pravda je však trochu iná. Hlavne čo sa týka samého vzniku hier. Rôzne športové preteky, v oblasti Mediteránu mali už dlhú tradíciu. Vidíme ich aj na maľbách z Minosa (skákanie ponad býka...) a to je z čias predhelénskej kultúry. V samom Grécku, rozličné preteky, súťaženia a pod. mali tiež poriadne dlhú tradíciu. Poriadali sa v každom väčšom meste v čase ich „jarmoku“, či v čase, keď sa tam zoskupil svet, aby odpredal, vymenil svoje výrobky, za výrobky iných. Chlapci sa nemohli dočkať, kedy bude jarmok. Kedy ukážu svetu svoje vojenské schopnosti, lebo to vlastne boli hlavné športové disciplíny. Kedy sa budú pasovať s inými. Kto sa tam vtedy bil, pasoval, ani toľko nevadí, ale keď raz boli zorganizované aj úradné hry, svoju šikovnosť pred bohom a svetom, mohli ukazovať len chlapci z rodu aristokratov, čiže vyššej triedy a tak to začalo aj pri moderných olympijských hrách.
 
Na tých gréckych olympiádach... účasť mohli brať jedine Gréci. Vtedy aj vyhrávali junáci Grécka. Neskoršie, keď sa vypustili roje na Sicíliu, do Talianska, na sever Afriky... sláva „domácich“ postupne vädla a keď prišli sem aj junáci z oblasti malej Ázie (dnešné Turecko), bolo po sláve. Sotva kedy Gréci aj niečo vyhrali. (Podobná situácia je aj dnes.)
 
Postupne sa na hrách zjavujú aj cudzinci a vyhrávajú. Spomína sa, že v IV. st. p.n.l. na olympijských hrách priamu účasť bral aj Filip II. Macedónsky, otec Alexandra Veľkého a vyhral v disciplíne pretekov bojových vozov.
 
Keď sa Gréci dostali pod domináciu Rimanov, hry nezanikajú, ba čo viacej, preširujú sa a financovanie si preberá Rím. Teraz ich junáci odnášajú vavríny. Spomína sa, že na jedných účinkoval priamo aj sám Nero. Aj on bol v disciplíne riadenia bojového voza a pravda, vyhral. Vyhral, i keď vypadol z voza a dostihy vôbec nezakončil. Rozhodcovia mu však udelili cenu a on, tých rozhodcov štedro odmenil. Hľa, aj vtedy sa už mohlo podplácať. Nič nového na tomto svete.
 
Aké disciplíny boli? Tak, boli to športy späté s vojenským výcvikom. Športy vojenské, lebo nesmieme zabudnúť, že olympijské hry vlastne predstavovali vojnový konflikt medzi gréckymi štátikmi. Podobná situácia je aj dnes. Očitá bola hlavne v čase „chladnej“ vojny. Nechýbalo tu ani tzv. eugenických ideí. Spomína sa, že v VII. st. p.n.l. Sparťan, zákonodarca Lykurgus sa zasadzoval, aby sa do hier zaradili aj „ženské“ športy, lebo „ak sú obaja rodičia silní, splodia ešte silnejšie deti“. Všetci Heléni sa smiali, lebo pre nich, tí Sparťania neboli vôbec krásavci, vyrastení, ale ohavní, zakrpatenci, netvorovia.
 
Najzaujímavejšou disciplínou olympijských hier boli súťaže v zručnosti riadenia bojových vozov, po čom nasledovali jazdecké dostihy.
 
Výdrž junákov sa hodnotila v penthatlóne, v päťboji, kde bolo: beh, skok, hádzanie disku, hádzanie kópie a pasovanie.
 
Každý z týchto športov bol aj samostatnou disciplínou, ku ktorým pribudla aj disciplína pästiarov (box).
 
Dnes, len v behu máme napr. disciplínu na 100, 200, 400... atď. metrov, ba aj maratón. Pravda, maratón vtedy ešte nebol, lebo tá slávna bitka pri Marathóne je mladšieho dátumu. Ostatné behy sa merali dĺžkou štadióna. Bol tu diaulos = hore, dolu štadiónom (ale štadióni neboli rovnakej dĺžky) a dolichos = dlhý beh, kde sa ten štadión obehlo aspoň 12raz.
 
V tretí deň súťaží, urobila sa hostina. Na oltár Zeusa sa priviedlo sto volov. Modlilo sa Zeusovi a klalo sa býkov.
 
Olympijské hry, že boli zasvätené najvyššiemu božstvu, trvali nejakých tisíc rokov. Podľa nich si Gréci aj merali svoj čas. „Bolo to v roku... v čase prvej, druhej... olympiády...“ ale aj to vzalo hodne času, kým sa všetci zhodli, že takto si budú merať plynutie času. Každé mesto / štát mal svoju mieru a na dôvažok, mali aj rozdielne začiatky roka. Napr. v Aténach sa rok začínal letným slnovratom.... Prišiel koniec aj im, olympijským hrám. Svet sa zmenil. Zmenil sa aj sám Rím. Do včera prenasledovaní kresťania, ktorí sa dožadovali iba tolerancie, keď prišli k moci, na toleranciu zabudli. Olympijské hry sa v IV. st. n.l. zakazujú, lebo v ich úzadí bolo velebenie Zeusa, starej ideológie a nie tejto najnovšej. V kresťanskej ríši nemôžeme mať chrám a hry, kde sa klania starému bohovi. Tak to urobil cisár Theodosius, v roku 394. n.l. Hry padli do zabudnutia. Dočasného.
 
Prišlo aj XIX. st. a na scénu dochádzajú archeológovia, zanietenci antickou kultúrou Európy. Čítajú sa diela antických klasikov a kope sa, hľadá sa. V oblasti Olympu, asi najaktívnejší boli Francúzi a Nemci. Čítajú, hľadajú, kopú... ale za poldruha tisícročia, dolina vedľa Olympie zažila mnohé zmeny. Bolo tu zopár zemetrasení, rieky Alfios a Kladios zmenili svoj smer. Na rumoviská zasadol prach, riečny nános... ale našli, vyhrabali celý areál a pravda, netrvalo dlho a už tu bola idea obnovenia hier. Prvé moderné olympijské hry sa poriadajú v roku 1896. v Aténach. Sama idea obnovenia sa pripisuje barónovi Pierre de Coubertin. Idea krásna a aj sama filozofia úzadia je krásna: „Najhlavnejším cieľom olympijských hier je, nie vyhrať, ale brať účasť, ako čo aj v živote nie je dôležité triumfovať, ale zápasiť. Dôležitejšie je viesť dobrý poctivý boj, ako vyhrať, zaujať, podmaniť si...“ Pekná idea, lenže od nej neprešlo ani jedno storočie a už neplatí. Organizačný výbor musel povoliť účasť aj profesionálom. Musel povoliť prístup rozličným obchodníkom, aby si tu reklamovali svoj tovar a z hier sa stali nie súťaže jednotlivcov, ale počtom medailí sa meria prestíž, politická prestíž veľmocí. Oni tam dominujú, hoci aj za pomoci drog, podplácaním rozhodcov (ako Nero) a vôbec sa neboja pomsty Zeusa.
 
Účasť sa hrách sa povolila aj ženám a to už na druhej modernej olympiáde, v Paríži, v roku 1900, ale ešte vtedy sa neudeľovali medaily. Víťazi dostali hodnotné umelecké diela.
 
 foto
 
Olympijská zástava.
 
Olympijská zástava vzniká v 1914. roku, na kongrese „IOC“ v Paríži, usporiadanom z príležitosti 20. výročia obnovenia hier. Navrhol ju a urobil sám barón Pierre de Coubertin. Barón tvrdil, že takýto symbol (kruhy) objavil vyrytý do oltáru v Delfách a údajne už vtedy predstavoval „päť častí sveta“, kde sa hry organizovali, z čoho sa mnohí chybne domnievajú, že tie krúžky teraz predstavujú 5 kontinentov a hneď im aj pripisujú nejakú z farieb, lebo predsa, tie krúžky sú: modrý, čierny, červený, žltý a zelený. Nie. Tie farby nepredstavujú žiadne kontinenty, ešte menej „ľudské rasy“, ale sú tam preto, lebo v tom čase (a aj teraz), aspoň jednu z farieb nájdete na každej štátnej zástave vo svete.
 
Ako sama zástava, tak aj jej symbolické krúžky sú zákonom chránené v skoro každej krajine, aby sa predišlo obchodníckej exploatácii hier, avšak od 1980. roku, za poriadnu sumu peňazí, „IOC“ môže povoliť obchodníkom určitý tovar reklamovať aj týmto symbolom.
 
Olympijský oheň sa na moderných hrách zjavil len v 1936. roku, počas olympiády v Berlíne, čiže „zdedili“ sme to po nacistickom Nemecku.
 
Všetko na svete má aj svoje historky a historky späté s olympijskými hrami sa tu nekončia.
 
Oblasť, štát Elis, v súčasnom gr. jazyku Iliá, už v staroveku bola známa po chove koní, kráv a pestovaní ľanu a pravda, aj jarmokoch, kam si okolité štátiky chodievali kupovať tento tovar, lenže aj tu, medzi mestami, ako Elis a Pisa bola odveká rivalita. Olympia bola bližšie ku mestu Pisa, nuž tamojší „páni králi“ sa snažili z vtedajšieho olympijského výboru vytisnúť pánov z mesta Elis a na nejakú dobu, to im aj vyšlo. Kráľ Pisy, Pantaloen, v roku 664. p.n.l. bol na čele vtedajšieho „olympijského výboru“ a mesto Elis odtiaľ vylúčil, na čo Elis reagoval vylúčením tejto olympiády zo zoznamu („fasti“, gr. φάσις / fásis = informácia, zoznam...) a zapísali si to, ako „druhá antiolympiáda“. Pre rovnakú príčinu, aj ôsmu nazvali „prvou antiolympiádou“.
 
Ak sa vám zdá nejak známe meno Pantaleon, nech si aj to vysvetlíme. V gr. jazyku pantá, pantaXe = niečo, ako všade, úplne, celkom, či jeho meno by bolo úplný lev, ako lev, no a po poldruha tisíca rokov mal menovca v Benátkoch, Pantaleóne, podľa mena ktorého do nášho a aj iných jazykov preniklo slovo pantalóny = nohavice. (Viď etymológiu slova Pantalóny.)
 
Nuž, tie olympijské hry, od svojho prapočiatku neboli ani toľko športové, ako politické a ani dnes, aj napriek evolúcie, nevymanili sa z pazúrov veľmocí.
 
Kým Gréci pálili ten „olympijský“ oheň, v oblasti (v Grécku) nekonali sa večné vojny. Zápasilo sa v aréne. Najlepší bojovníci z trpasličích krajín dokazovali, že rozbijeme vám nos, predbehneme vás, naša armáda má lepšie vojnové vozy... a v čase olympijských hier nekonala sa žiadna malicherná vojna. To bolo hriechom proti Zeusovi, ba božstvám vôbec. Škoda, ale na to sme zabudli. Spomeňme si na olympiádu v Pekingu. No, „slobodná tlač“ ešte skorej olympiády začala s akciou očierňovania. Deno denne sme tam mali Tibet, ba aj Ujgurcov atď. lebo Čína nie je demokratická, ale... no máš tu toho na výber. Z ničoho nič, ale v čase olympiády, armáda Grúzie vtrhla do oblasti proruských Osetov a nečakal sa odpor a ani intervencia Rusov. Veď je tu olympiáda. Zasadlo im, ale „zápražka“ sa pripísala Rusku. Ako si dovolili počas hier urobiť vojnu, intervenovať?
 
Bola tu aj olympiáda v Berlíne. Počas Hitlera. Tiež vyložene politická. Übermeni sa snažili dokázať svoju nadradenosť, árijevskosť (nevedeli, že Árijec je vlastne Indoeúropan = ako lev, výbojný... a nie vymyslený severoeurópan a tam by sa hádam najlepšie hodil Poliak, Kašubinec... všetko Slovania, ale skrížení s praeurópanmi...možno aj modrookí Paštúni, Iránci - aj ich meno štátu hovorí, že sú „árijci“... a nie Nemec z Bavorska). Ku árijskej „rasy“ priradili aj Estóncov, Maďarov... bez ohľadu, že patria celkom ku inej skupine, ku skupine, kde sú aj Samojedi, Čukči... atď. Neomongolskej. Aj dnes, nebyť Slovanov a čiastočne aj Germánov, mali by krivé nohy a šikmé oči. Občas sa narodia aj takto. Angličtina to nazýva „drawback“. Nikto z nás nie je „čistokrvný“. V génoch máme dedičstvo po starých praeurópanoch, Keltoch, Germánoch... ako aj po Hunoch, Tatároch... ba aj afrických černochoch atď. Máme niečo aj po Grékoch? Samozrejmé. Veď aj oni sú Indoeurópamni, ktorí sa namiesto na východ, pohli na juh. Údajne vyšli zo severného okraju Indoeurópanov a preto v starších záznamoch sa spomínajú, ako červenovlasí (aj Odyseus, aj Achilles.. atď). Dnešní Gréci sa hnevajú, keď sa im toto spomenie.
 
Ako to išlo v „starom svete“, môžeme len hádať, ale faktom je, že v pôvodných olympiských hrách, na najvyššie odmeny (súčasnú zlatú medailu) mali to „predplatené“ Gréci z Grécka.
 
Mnohí Gréci (aj Aristoteles) sa našli v kolóniách (Sicília...) a tu, v lepších podmienkach začali vyrastať aj lepší junáci. Víťazi hier v Olympe. Podobnú situáciu máme aj my. Prvý syn (narodený keď matka mala sotva 16 rokov) zostával na rodinnom majetku a mladší, druho... treťo... rodený, šiel „do sveta“, na Dolnú zem, do neskoršej Vojvodiny ... Aj Angličania, Škóti, Íri... zbadali, že „koloniálni“ potomkovia sú vyrastenejší.
 
Nuž, v ktorom čase sa konali tie „Olympiády“? Normálne to bolo v medzere 6. august – 19. september. Na začiatku to bola jednodňová slávnosť (ako napr. „kuleniáda“, „klobásiáda“, „tortajáda“ (v)šetko „jáda“ na tie „jády“ (srbch.) = biedu... Asi ste pochopili, na čo narážam.
 
Nech nezachádzame do cudzích chotárov. Tu nás zaujíma Olympiáda a tá je verte mi „jarabá“, či petrovčania by povedali „šarajabastá“ = „šaravé“ = pásikované + jarabé = strakaté.
 
Prvé olympijské, či olympijské hry trvali len jeden deň. a konali sa v čase medzi 6. augustom a 19. septembrom. Neskoršie sa posúva na štyri dni a v piaty deň sa udeľovali „medaily“, vavrínové atď. vence...a usporiadal sa banket, hostina. Pravda, ženy tu nemali prístup. Ani na hry, lebo nevieš, ktorej sa kto zapáči, keď tí atléti vystupovali úplne nahý a žene nemôžeš veriť.
 
Keď sa v XIX. st. obnovili olympijské hry, zimné ešte nejestvovali. Len 5 rokov neskoršie po I. modernej Olympiáde (konala sa v 1896) rozmýšľa sa o inkorporovaní aj „Nordických hier“ a tieto sa v 1901. konajú vo Švédsku. Bolo tam krasokorčuľovanie...avšak na hrách v Londýne (1908) aj tieto hry sa stávajú súčasťou letných olympijských hier, ale „z objektívnych príčin“, konajú sa v októbri. Nezadlho už tu bola aj I. sv. vojna, „olympijské zátišie“, takže len v 1920. roku, v Antwerpe zase bolo aj krasokorčuľovanie... ako aj hokej na ľade a tu zlatú odnášajú Kanaďania, striebornú Američania a bronzovú ČSR. Prvá pravá zimná olympiáda sa koná v St. Moritz, v 1928. roku, ale dnes sa ju pokladá za okože druhú, lebo predchádzali jej úspešné, ešte nie úplne olympijské hry v 1924. vo Francúzsku, v Chamonix.
 
foto
 
Olympijskí bežci na dlhé dráhy, „dolichos“, čo predstavovalo 20 – 24 kruhy okolo štadióna.
 
 foto
 
Na hrách v roku 356 p.n.l. v disciplíne bojových vozov, víťazom bol Filip Macedónsky, otec Alexandra. Aby sa pamätalo na túto jeho výhru, hneď aj dal vyryť, raziť komemoratívnu zlatú mincu.
 
 foto
 
Bohyňa víťazka, Nike / Victoria. Sošku našli v chráme v Delfách. Všimnite si, že bola okrídlená – zachovalo sa len jedno „nožné“ krídlo, ale aj toto stačilo, aby sme dnes, na rôznych športových rekvizitoch mali ten háčikový znak, čiže „Nike“.
 
 foto
 
Pästiarstvo, či box bol brutálnym, ale aj populárnym športom. Diváci chceli vidieť aj krv, bitku na život a smrť a veru mnohí pästiari na štadióne aj skonali.

Komentárov  

0 #4 paralympiáda či paraolympiáda?Ján Sabo, Prievidza 2012-08-08 13:06
Pán Kulík, veľmi pekne ďakujem za vyčerpávajúcu odpoveď. Je to tak podrobné, ako aj pôvodný príspevok.
Zdraví Sabo
Nahlásiť administrátorovi
0 #3 Ján Kulík 2012-08-06 03:37
Pýtate sa ma o Paralympických hrách?Odkiaľ prišiel tento názov, keď nám nesedí uchu a pritom sa aj prieči normálnemu rezonovaniu? Ak je v úzadí olympijských (olympic games) hrách Olymp, prečo tam nie je Paraolympic?
Odporúčam Vám napojiť sa na Google a hľadať Paralympic games. Najdete to. Aj český preklad.
Čo najdete? Nuž v anglickom texte to, že úzadie názvu je nejasné. V českom preklade najdete, že názov vznikol spojením gr. para + (o)lympic.
S paralympickými hrami sa úradne začalo po II. sv. vojne a vtedy sa ich nazvalo PORTMANTEAU (útvar na podklade paraplegic + olympic). Na čas sa ich nazývalo aj Deaflympic (deaf = hluchý)
Zhruba, toľko je slov na Google. Vás však zaujíma to "lympic". Podľa môjho názoru, hlavnou vinnou je tu angličtina, najrozšírenejší svetový jazyk a tí, čo im je toto akože prvý, či materinský jazyk, na čistú výslovnosť sú "leniví". Krátia slová, nevyslovujú všetky hlásky, hlavne samohlásky, slová komolia, ako napr. keď Američan (nie aj Angličan, Austrálan...) povie Bob, John, shop, bishop, folle... tak tí, čo sa teraz učia angličtinu, ich ucho to chybne zachytí a bude z toho Bab, Džan, šap, bišap, falov mi... Keď oni takto povedia Američanovi, Angličanovi... ten hneď vypučí oči, lebo si je istý, že tam vyslovil "o", a nie "a". Podobne nebude rozumieť ani tým skorej napočítaným slovám. Meno Bab zaregistruje v zmysle baptist, prípadne bude počuť skratku pre bublle = bublinka a pod.
Pri výslovnosti, ako po pravidle, akcent nie je na prvej slabiky, či ak sa slovo začína samohláskou, táto sa stáva neznelou. Príklady?
Keď Angličan vysloví Atom, my počujeme len Tom. Atomic bomb, počujeme Tomik bomb. Pri slove accord, počujeme len kord... Takto zle to zachytilo aj ucho Maďara, keď počul Tobako. Zaregistroval len bako, z čoho teraz máme bagov. V Austrálii zo slova opossum (zviera Gondwany) vzniklo jednoduché possum, z iguany, goana atď. Tak je už aj v úradnej reči.
Teraz nie div, že z Paraolympic, aj úradne máme Paralympic. V prvom rade vo výslovnosti sa stratilo čisté spojenie -ao-lympic a v druhom rade, pri zrode týchto hier sa spomínajú vojnoví invalidi, hlavne ľudia bez nohy, ruky... končatiny. To boli priekopníci hier. Google spomína aj nejakého Maďara-invalida. Na dovažok, angličtina má aj veľmi blízke slová, ako limb = úd, končatina... a limp = krívať a keďže športoví zanietenci nie sú aj linguisti, to grécke para (veď máme aj paralela...) dobre zachytili, ale spojiť to s olympic, už robilo problém a na dovažok, bližšie im boli slová limb a limp (veď všetci boli bez ruky, nohy...)spojili si to s invaliditou. Olymp im nebol ani na pamäti. Bol veľmi ďaleko, až v Grécku a invalid bol tu. Pred nimi.
Nuž hádam som to vysvetlil. Na Vás je otvoriť si Google a preveriť si dáta. To, čo som tu spenul, tam to nenajdete a preto konzultujte slovník angličtiny. Vedľa každého slova, v zátvorke najdete aj ako sa patričné slovo pronancuje, lebo angličtina to potrebuje, to si vyžaduje. Ich samohlásky nie silne, ale pohyblivé.
Pozdravujem
J.K.
Nahlásiť administrátorovi
0 #2 paralympiáda či paraolympiáda?Ján Sabo, Prievidza 2012-08-04 03:57
Pekný deň, ďakujem za príspevok, ktorý ma veľmi zaujal, ale len na doplnenie by som poprosil vysvetliť dosiaľ mne nevysvetliteľné - prečo sa olympiáda telesne postihnutých nazýva (v celom svete) paralympiáda a nie paraolympiáda? Veď ide o rovnakú väzbu na Olymp a nie na Lymp?!
Ďakujem Sabo
Nahlásiť administrátorovi
0 #1 Kubertenann 2012-07-30 19:06
Aj ten náš Kubertén raz povedal, že vraj dobre je, aby sme všetci Slováci v tom účinkovali, lebo bez nás by Olympijkské hry ani neboli... Asi mal pravdu... A nikdy nebolo ani načim zvíťaziť, len prežiť... Aj čo teraz,keď ja už tento náš maratón nevydržím... Budeš ty, Janko, za mňa, krajšie a rýchlejšie bežať..?!
a
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články