Svetlo treba čerpať z vlastnej duše

Svetlo treba čerpať z vlastnej duše
 
Multimediálna umelkyňa Mira Brtková zo Starej Pazovy sa zhruba šesť desaťročí vpisuje do dejín umenia a to nielen v našej krajine ale i v zahraničí. Obstáť a dodnes zotrvať a trvať v kultúrnej rozmanitosti – klobúk dolu! – a to, že ju aj v súčasnosti, keď prekročila osemdesiatku zaraďujú medzi popredné osobnosti srbského moderného (!) umenia – to si zasluhuje ďalšiu hlbokú poklonu. Život ju pritom neláskal a aj po tom, ako v leteckej havárii odrazu stratila manžela a syna, sebe a im prisľúbila, že musí tu, v tejto časnosti, dokončiť ich dielo. Teda, nielen umenie, lež aj životná filozofia a vnútorné svetlo našej režisérky, sochárky, maliarky a módnej návrhárky Miry Brtkovej vzbudzujú obdiv.
 
foto
 
Mira Brtková (Foto www.novamisao.org )
 
Mira Brtková silno zapôsobila aj na novinárku Gordanu Draganić Nonin, ktorá je známa podľa svojich interview, v ktorých sa s vycibreným senzorickým citom rozpráva so známymi osobnosťami (33 interview aj knižne publikovala pod titulkom Ljudi od reči) a ktorá o Mire Brtkovej zverejnila obsiahly článok v 16. čísle časopisu pre súčasnú kultúru Vojvodiny Nova misao. Pod titulkom Mira Brtka: „DNK“ ako horizont vojvodinskej roviny o umelkyni píše, že ju energia ani na okamih neopúšťa a podľa jej názoru, všetko čo Mira Brtková robí, robí s vnútorným zápalom, ktorý štedro vyžaruje na všetkých vôkol seba.
 
Mira Brtková sa narodila v Nových Bánovciach v roku 1930. Zakončila dve akadémie: filmovú réžiu v Belehrade a maliarstvo v Ríme. V Taliansku aj strávila časť života a do jej štyridsiatky o nej sa v našej krajine málo vedelo. V Taliansku však bola známa prakticky od roku 1964, keď mala prvú samostatnú výstavu obrazov v chýrečnej rímskej galérii “Arflex”. V tých rokoch Rímom sa prechádzali známe herečky v kreáciách Miry Brtkovej, ktoré známy módny magazín Vogue nazval „slovanské košele“ na ktorých dominovali naše dolnozemské slovenské vzorky. S výšivkami sa zásobovala v Starej Pazove, kupovala staré kroje a z nich vystrihávala časti, ktoré zošila s plátnom, ktoré sama ofarbila.
 
foto
 
Vo výtvarníckom prejave Miry Brtkovej dôležitú úlohu zohralo jej pôsobenie v rámci medzinárodnej umeleckej skupiny Illumination, ktorých vízia čistého modernistického výtvarníctva, geometrických tvarov a foriem a dôležitosť svetla podstatne ovplyvnila jej tvorbu. V roku 1971 z Talianska prenáša aj do Srbska tie nové výtvarné smery, ktoré v značnej miere osviežili aj srbské vizuálne umenie.
 
Najskôr sa naučíte plávať, keď vás hodia do vody. Mira Brtková sa rýchlo učila plávať v rôznych vodách. Pritom si však zachovávala pohľad na vlastnú prácu, ktorý zostával vnútorný, nedostupný vonkajším pozorovateľom, lebo všetko hodnotila nejakými inými kritériami, vytvárajúc pritom nové maliarske a filmové imidže a kombinácie...
 
Z filmovej kariéry Miry Brtkovej možno vyzdvihnúť jej účasť vo veľkom filmovom projekte „Sutjeska“, kde sa zoznámila s manželom Draganom Kresojom, ktorý bol asistentom režiséra. Odvtedy sa jej život ubral nejakým iným smerom. Byť aj manželka a matka a súčasne aj umelkyňa bolo treba zosúladiť, čo sa jej aj pomerne dobre darilo. Až po tragédiu v roku 1996, v ktorej zahynuli aj manžel aj syn...Ona vraj zostala dokončiť, to čo oni nezakončili.
 
foto
 
Mira Brtková so synom Milošom Stefanom Kresojom a manželom Draganom Kresojom
 
Podľa slov Miry Brtkovej tak sa zrodila idea o Nadácii Brtka-Kresoja, ktorú v marci aj zrealizovala. Sídli v jednej z najkrajších starých budov v Petrovaradíne, na ulici Belehradskej číslo 23. Cieľom Nadácie je zachovávanie a afirmovanie tvorby rodiny Brtka-Kresoja, ale aj podporovanie vizuálnej a filmovej tvorby a prezentácie mladých umelcov s dôrazom na medzinárodnú spoluprácu. Vo fonde Nadácie sa nachádzajú výtvarné a sochárske práce Miry Brtkovej, ako aj jej filmy a tiež filmy ktoré režíroval manžel Dragan Kresoja a syn tiež režisér a kameraman Miloš Stefan Kresoja. Nadácia vlastní i zbierku obrazov a grafík početných zahraničných umelcov.
 
foto
 
Energia, na ktorej jej môžu aj mladí závidieť, Miru Brtkovú nedávno zaviedla do Benátok, kde sa zúčastnila v projekte Červený kufor svojej kolegyne Dory Garcije v Španielskom pavilóne. Najnovším fascinujúcim podujatím je film „DNK“, ktorý Mira Brtková robí so svojou kolegyňou, najlepšou priateľkou a takmer rovesníčkou Gendžaj Kasapči z Turecka. Inšpiráciou jej bola naša rovina, horizont a rovná čiara. Nech sa darí a vydarí!
 
Namiesto záveru hlboko filozofická (niekomu sa môže zdať trochu krutá, ale iste pravdivá) myšlienka nositeľa Nobelovej ceny Ivu Andrića : Životná sila jedného človeka meria sa, okrem iného, aj jeho schopnosťou zabúdať.
 
Katarína Pucovská
 
Článok Mira Brtka: „DNK“ ako horizont vojvodinskej roviny si možno prečítať tu:
 

Komentárov  

+5 #1 krásnea 2012-08-19 03:27
Krásne...
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články