Petrovské dni divadelné (PDD)...

Petrovské dni divadelné (PDD)...
 
Píše Viera Benková
 
Keby sa rímsky cisár Augustus nejako prezvedel, že sa v tomto „jeho“ cisárskom a neskôr nápaditými ľuďmi pomenovanom „mesiaci bláznivých Augustov a zábav“, petrovskí ochotníci rozhodnú 27. augusta roku 1866 po prvýkrát zahrať divadelné predstavenie Starý vozka Petra III., v tom čase vychyteného nemeckého autora divadelných hier Kotzebua, iste by im zaslal „rímskou nebeskou“ poštou alebo možno po spoľahlivej holubici, symboly nádeje a mieru, „úctivý“ cisársky pozdrav s odkazom, aby v podobných hrách pokračovali; a veru, veď si tento cisársky mesiac také pomenovanie v dejinách neraz vyslúžil...
 
foto
 
Na slávu divadla! Živio! 17. PDD osviežilo Divadlo z Nitry Skokom z výšky
 
...A keď sa vrátime do spomínaného roka, teda prvej petrovskej pritom veru i dolnozemskej divadelnej premiéry, musíme vedieť, že to nebolo ani ľahko ba ani tak jednoducho ako to vzletne zapísali vtedajšie noviny. Petrovskí ochotníci na čele s režisérom , človekom ducha a slucha, Jozefom Viktorom Rohoňom, so svojimi rodinami predtým zažili mnohé neľahké a skusmé roky, najmä, keď sa lámala chrbtica ľudu alebo jeho rodná reč. Práve týmto kultúrnym a pritom i smelým krokom prejavili svoju schopnosť včleniť sa do kultúrnych snáh doby i svojho okolia; veď iba päť rokov predtým v Novom Sade bolo založené Srbské národné divadlo a pár rokov potom, teda po tejto slovenskej petrovskej premiére, aj vo vtedajšom Belehrade...
 
...Do zdanlivo pokojného, tradičného Petrovca vhupla táto augustová udalosť, prvé úspešné divadelné predstavenie, ako zázrak! Udialo sa to v chýrečnom hostinci pri potoku Begej na rohu druhej uličky za kostolom , u majiteľa Karola Slavku, ktorého syn taktiež Karol neskôr učiteľ, sa zapíše do miestnych dejín ako jeden z najtalentovanejších spevákov svojej doby a ktorého učiteľ Ondrej Garaj mienil dať vyškoliť, ale osud zmaril ľudské plány...
 
...Petrovskí herci, na čele so svojim agilným a vnímavým režisérom, po prvom predstavení v nahrávaní divadiel, scénok a vo veselých vystúpeniach plánovali pokračovať; už i preto, lebo z javiska bolo počuť priamu reč ľudu, teda slovenčinu, ktorú spolitizovaní mocnári a najmä Budapeštianske maďarizačné kruhy snažili sa už oddávna na týchto priestoroch zatrieť a spolu so srbčinou, rusínčinou, rumunčinou či chorvátčinou a inými národnými jazykmi vyhnať zo škôl a úradov, ale to sa im tu na juhu akosi nedarilo...
 
K prvej úspešnej divadelnej hre priložili svoje pracovité ruky aj majstri, ktorí predtým ako učni vandrovali po celej krajine, naslúchali svetu a prinášali, ako i mnohí dolnozemskí žiaci ktorí sa školili mimo rodiska, nielen nové znalosti a skúsenosti, ale aj novoty a do tradičného, usadeného a príliš pragmatického života Petrovca, prinášali i veľké zmeny, čím značne prispievali i do kultúrnej pokladnice nášho dolnozemského života...
 
A dnes, keď si toto príležitostne pripomíname, spomeňme zanieteným vyznavačom divadla a kultúry v Petrovci, aby možno porozmýšľali, či by sa ochotnícke divadlo VHV nemalo v budúcnosti pomenovať práve po jeho prvom režisérovi a veľkom kultúrnom dejateľovi Jozefovi Viktorovi Rohoňovi? Nuž, na slávu divadla, ktoré nám prináša život umenia a umenie života...

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články