- Podrobnosti
-
Uverejnené 2. 09. 2012
Petrovské dni divadelné (PDD)...
Píše Viera Benková
Keby sa rímsky cisár Augustus nejako prezvedel, že sa v tomto „jeho“ cisárskom a neskôr nápaditými ľuďmi pomenovanom „mesiaci bláznivých Augustov a zábav“, petrovskí ochotníci rozhodnú 27. augusta roku 1866 po prvýkrát zahrať divadelné predstavenie Starý vozka Petra III., v tom čase vychyteného nemeckého autora divadelných hier Kotzebua, iste by im zaslal „rímskou nebeskou“ poštou alebo možno po spoľahlivej holubici, symboly nádeje a mieru, „úctivý“ cisársky pozdrav s odkazom, aby v podobných hrách pokračovali; a veru, veď si tento cisársky mesiac také pomenovanie v dejinách neraz vyslúžil...
Na slávu divadla! Živio! 17. PDD osviežilo Divadlo z Nitry Skokom z výšky
...A keď sa vrátime do spomínaného roka, teda prvej petrovskej pritom
veru i dolnozemskej divadelnej premiéry, musíme vedieť, že to nebolo ani
ľahko ba ani tak jednoducho ako to vzletne zapísali vtedajšie noviny.
Petrovskí ochotníci na čele s režisérom , človekom ducha a slucha,
Jozefom Viktorom Rohoňom, so svojimi rodinami predtým zažili mnohé
neľahké a skusmé roky, najmä, keď sa lámala chrbtica ľudu alebo jeho
rodná reč. Práve týmto kultúrnym a pritom i smelým krokom prejavili
svoju schopnosť včleniť sa do kultúrnych snáh doby i svojho okolia; veď
iba päť rokov predtým v Novom Sade bolo založené Srbské národné divadlo a
pár rokov potom, teda po tejto slovenskej petrovskej premiére, aj vo
vtedajšom Belehrade...
...Do
zdanlivo pokojného, tradičného Petrovca vhupla táto augustová udalosť,
prvé úspešné divadelné predstavenie, ako zázrak! Udialo sa to v
chýrečnom hostinci pri potoku Begej na rohu druhej uličky za kostolom ,
u majiteľa Karola Slavku, ktorého syn taktiež Karol neskôr učiteľ, sa
zapíše do miestnych dejín ako jeden z najtalentovanejších spevákov
svojej doby a ktorého učiteľ Ondrej Garaj mienil dať vyškoliť, ale osud
zmaril ľudské plány...
...Petrovskí herci, na čele so svojim agilným a vnímavým režisérom, po
prvom predstavení v nahrávaní divadiel, scénok a vo veselých
vystúpeniach plánovali pokračovať; už i preto, lebo z javiska bolo počuť
priamu reč ľudu, teda slovenčinu, ktorú spolitizovaní mocnári a najmä
Budapeštianske maďarizačné kruhy snažili sa už oddávna na týchto
priestoroch zatrieť a spolu so srbčinou, rusínčinou, rumunčinou či
chorvátčinou a inými národnými jazykmi vyhnať zo škôl a úradov, ale to
sa im tu na juhu akosi nedarilo...
K prvej
úspešnej divadelnej hre priložili svoje pracovité ruky aj majstri, ktorí
predtým ako učni vandrovali po celej krajine, naslúchali svetu a
prinášali, ako i mnohí dolnozemskí žiaci ktorí sa školili mimo rodiska,
nielen nové znalosti a skúsenosti, ale aj novoty a do tradičného,
usadeného a príliš pragmatického života Petrovca, prinášali i veľké
zmeny, čím značne prispievali i do kultúrnej pokladnice nášho
dolnozemského života...
A dnes,
keď si toto príležitostne pripomíname, spomeňme zanieteným vyznavačom
divadla a kultúry v Petrovci, aby možno porozmýšľali, či by sa
ochotnícke divadlo VHV nemalo v budúcnosti pomenovať práve po jeho prvom
režisérovi a veľkom kultúrnom dejateľovi Jozefovi Viktorovi Rohoňovi?
Nuž, na slávu divadla, ktoré nám prináša život umenia a umenie života...
You have no rights to post comments