Anton Bernolák

Anton Bernolák
 
Dnes si pripomíname 250. výročie narodenia významného Slováka Antona Bernoláka, ktorý ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu. Toto výročie si okrem iných dnes pripomína aj Google, čiže Gúgl a v duchu Bernolákovho pravopisu - „píš ako hovoríš“ dnešná slovenská titulná strana je takáto: https://www.google.sk/. Pre tých, čo dnes neotvoria slovenský Google, zvečnili sme fotku, ako bolo v deň 250. výročia narodenia prvého kodifikátora slovenského jazyka vypísaný názov Googla.
 
foto
 
Výročie narodenia Antona Bernoláka je zároveň jediným tohtoročným slovenským jubileom, ktoré UNESCO zaradilo do svojho Kalendára výročí 2012. Dnes na Slovensku vyšla i poštová známka s podobizňou Antona Bernoláka. Matica slovenská (MS) sa pri tejto príležitosti rozhodla tomuto významnému Slovákovi odhaliť bustu pred svojím sídlom v Martine.
 
foto
 
Predseda MS Marián Tkáč počas včerajšieho odhalenia busty A. Bernoláka Foto: http://www.webnoviny.sk
 
Anton Bernolák je známy ako kodifikátor spisovného jazyka. Za jeho základ si zvolil západoslovenské nárečie. Odmietol etymologický pravopis, zaviedol pravopis fonetický. Základný význam majú jeho jazykovedné práce, ktoré mali rozhodujúci vplyv na jazykové kodifikačné úsilie bernolákovcov o nový spisovný jazyk, tzv. bernolákovčinu. Vylučoval zo slovnej zásoby slová, ktoré pokladal za neslovenské alebo vulgárne a namiesto nich navrhoval slovenské slová alebo tvoril nové slová. Dominantnou zásadou bolo, aby sa pravidlá písania a tlače vyvodzovali z výslovnosti. Hlavné zásady Bernolákovej kodifikácie spočívali v odstránení rozdielu v písaní i – y; mäkkosť ť, ď, ň, ľ sa vždy označovala; všetky podstatné mená a iné výrazy, ktoré sa vzťahovali na osoby, sa písali veľkým písmenom; predložky s, z sa písali podľa výslovnosti...
 
Bernolákovo najvýznamnejšie jazykovedné dielo: Slowár slowenskí, česko-laťinsko-německo-uherskí.
 
kp

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články