Spomienka na akademika JÁNA KMEŤA

Spomienka na akademika JÁNA KMEŤA
 
Dnes, 18.októbra 2012 si pripomíname nedožité 85. narodeniny doktora vied, akademika Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení a čestného doktora Univerzity Komenského v Bratislave Jána Kmeťa.
 
foto
 
Čestný doktorát - doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol J. Kmeťovi udelený dňa 19. 10. 1989 za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva.
 
Ján Kmeť sa narodil v Slovenskom Aradáči 18. októbra 1927. Základnú školu navštevoval najprv v Silbaši a potom v Petrovci, kde zakončil i nižšie ročníky Slovenského gymnázia. Do ďalšieho jeho školenia i životných osudov zakročila 2. svetová vojna, takže 5. ročník gymnázia absolvoval v Novom Sade a 6. a 7. ročník na petrovskom „náukobehu“ Košického gymnázia. Zo siedmeho ročníka vstúpil do radov XIV. VÚSB a po vojne zmaturoval na Petrovskom gymnáziu.
 
Študoval Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, avšak aj toto jeho štúdium bolo po Rezolúcii Inforbyra prerušené, takže štúdiá slovenčiny a češtiny zakončil na Filozofickej fakulte v Belehrade diaľkovo, ako stredoškolský učiteľ slovenského jazyka na Gymnáziu v Petrovci. Po školskej reforme 1958 stal sa prvým riaditeľom reformovaniej osemročnej Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci.
 
Počas pôsobenia v Petrovci rozvinul bohatú literárnu a spoločenskú činnosť. Zoskupoval slovenských spisovateľov i kultúrnych pracovníkov, písal a publikoval odborné príspevky i štúdie z literatúry, bol šéfredaktorom edície slovenskej beletristiky a časopisu Nový život (1954 – 1966) atď..
 
Roku 1965 na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhájil doktorát na tému Jugoslovenski motivi u slovačkoj književnosti a potom tu pôsobil najprv ako docent (1966), potom ako mimoriadny profesor (1972) a nakoniec ako riadny univerzitný profesor (1977) slovenskej literatúry. Členom Vojvodinskej akadémie vied a umení sa stal r. 1987, členom Srbskej akadémie vied r. 1991 a hodnosť čestného doktora – doctor honoris causa – Univerzity Komenského v Bratislave získal r. 1989. Vo vojvodinskej Akadémii bol členom predsedníctva a neskôr i jeho tajomníkom.
 
Akademik Ján Kmeť bol predovšetkým literárnym historikom a literárnym kritikom a vedecky sa zaoberal slovenskou literatúrou a slavistickými stykmi. V rámci slovenskej literatúry sa prevažne venoval literatúre vojvodinských Slovákov a v oblasti slavistických stykov, okrem kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, svoj vedecký záujem sústredil na juhoslovensko – slovenské literárne a kultúrne styky, avšak venoval sa i metodickým otázkam vyučovania slovenčiny v našich podmienkach. Z týchto užších oblasti svojich záujmov uverejnil 6 knih, 2 knihy kritík a esejí, 3 monografie a skriptá pre študentov, 38 učebníc (vrátane troch gramatík slovenského jazyka), 7 knih prekladov a pripravil 18 zborníkov prác zo sympózií a vedeckých konferencií atď. V odborných periodikách a časopisoch uverejnil vyše 220 príspevkov.
 
Bol zakladateľom a funkcionárom Spolku vojvodinských slovakistov, Zväzu slavistických spolkov Juhoslávie, stálym členom – spolupracovníkom Matice srbskej a členom redakcie dvoch matičných zborníkov, zástupcom pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, vedu a kultúru, prvým vedúcim samostatnej Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej fakulte v Novom Sade, dekanom tejto fakulty, riaditeľom Slovakistického ústavu na Filozofickej fakulte, členom juhoslovanskej komisie pre UNESCO atď.
 
Z pohľadu Matice slovenskej v Srbsku dôležitá je i skutočnosť, ža sa akademik Kmeť zúčastnil aj v činnosti Iniciatívneho výboru na obnovenie MSJ a na zasadnutí tohto výboru 21. apríla 1990 zasadzoval sa za to, aby sa obnovená MSJ nezriekala politického aspektu svojho pôsobenia slovami: „Ja som aj za politickú funkciu MSJ: Ak nebude mať chrbticu, jej ciele sa nebudú môcť uskutočniť.“
 
Do dôchodku odišiel roku 1995 a umrel 16. októbra 2003 v Novom Sade. Pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci.
 
Je teda nespornou skutočnosťou, že akademik Ján Kmeť bol jedným z najproduktívnejších vedeckých pracovníkov z radov slovenskej národnosti vo Vojvodine, ktorý zanechal za sebou bohaté a rôznorodé dielo, vo viacerých súvislostiach i priekopnícke, bez ktorého by veda a kultúra vojvodinských Slovákov, a nie iba ich, bola omnoho chudobnejšou.
 
18. október 2012
Samuel Boldocký

Komentárov  

+2 #2 PozdravJán 2012-10-18 14:38
S úctou si tiež spomínam na p. akademika a je na čase, aby sme ich znovu mali...
Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 Guest 2012-10-18 13:40
Takúto úvahu, a jej kvalite podobné, hoc i kratšie, úvahy si rád prečítame v tomto našom najportále. Krátko, jasne.
A Ján Kmeť si to zaslúžil. Svojou prácou
a napísanými prácami. Ale aj pomocou,
povzbudzujúcimi slovami a usmerňovaním svojich študentov ku cieľu, v práci na "národa roli dedičnej".
Prajem Samkovi Boldockému, aby vždy mal
v ruke ostré brko.
Obdivovateľ
Obdivovateľ
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články