- Podrobnosti
-
Uverejnené 28. 10. 2012
Múdro starnúť...
Október je už tradične zasvätený úcte k starším... „Postoj, chvíľa, si krásna“, zaznelo kedysi dávno z úst klasika. Zastaviť čas však nedokážeme. V spomienkach si ale môžeme vrátiť nielen tú, lež všetky vzácne chvíle prežité v minulosti. Život nás neprestajne ženie vpred a ručičky času sa otáčajú. Pritom nás učí a núti, prijať všetko – i radosť i bolesť. Učí nás i smelo hľadieť do budúcna... A za žiadnych okolností nestrácať nádej. „Pri vnútorných bojoch, ktoré človek vedie sám so sebou a s neznámymi silami v sebe, viac než inde platí pravidlo: nikdy sa nevzdávaj.“- Napísal nobelovec Ivo Andrić, ktorého 120. výročie narodenín si pripomíname tiež v tomto mesiaci.
Toľkých vecí v živote sme sa báli. A nemali sme. Mali sme žiť.
Ustarané
sny, ustarostené myšlienky, nestráviteľný strach...zo straty každej
jednej vzácnej spomienky... Aj preto je dakedy náročné porozumieť
starším ľuďom. V mladom veku si to azda ani neuvedomujeme, no keď leto
nášho žitia prejde nebadane do jesene, vnímame pominuteľnosť času oveľa
nástojčivejšie. Skúsenosti a zážitky sa striedajú s obavami...
Akosi
automaticky od starších ľudí očakávame, že budú absolútne vyrovnaní so
životom. Niekedy to však jednoducho nedokážu. Ktovie prečo, ale nie
každého ťažký život zocelí... A okrem toho a napokon, všetci starí ľudia
sú istým spôsobom ako malé deti, ktorým treba občas čo-to odpustiť...
Vraví sa, že staroba je múdra. Lenže zmúdrieť naozaj nie je
jednoduché ani vo vysokom veku. Vždy je to za cenu mnohých chýb,
prehreškov a omylov. Vyžaduje si to pokoru a kus odvahy zmieriť sa s
vlastným osudom. Len tak možno nadobudnúť vnútorný pokoj a zduchovnieť.
Ak sme ochotní múdro zostarnúť, zaradíme sa k tým, ktorí budú rozdávať
okolo seba radosť. Iba tak, nezištne... A to si rozhodne zaslúži
všeobecný obdiv!