29. november a prečo Srbsko nemôže vpred ? - Prispôsobovanie

29. november a prečo Srbsko nemôže vpred ? - Prispôsobovanie
 
Srbsko zastalo na pol kroka, s nohou vo vzduchu – ďaleko od rozhodnutia o prijatí zmien a odmietajúc novoty. A v tom a takom nejasnom vnútornom stave, krajina prebýva už veľmi dlho, celé storočia. Pretože vždy v určitých prelomových časoch dominantné sily antimodernizmu suverénne a nehatene prispôsobujú Srbsko určitým vlastným záujmom: raz je to Moskva, druhý raz nacizmus a fašizmus, tretí raz stalinisticko- národniarsky boľševizmus, štvrtý raz surový a národnou ideológiou ospravedlňovaný kapitalizmus, orosený kvapkami krvi z rozbúranej SFRJ. A vždy nejako kráčame proti prúdu.
 
foto
 
V nie tak dávnej minulosti SFRJ bola veľká a silná krajina a za iba dvadsať rokov sa jej najväčšia republika: Srbsko, dostalo potiaľ, že dnes hŕstka zbohatlíkov povýšených plánovaným a dôkladným okrádaním novoutvoreného štátu, prostredníctvom falošnej privatizácie, vládne krajinou – uzaviera sociológ Đokica Jovanović, profesor na Filozofickej fakulte v Belehrade, v predslove svojej novej knihy Prispôsobovanie/ Prilagođavanje. Srbsko a moderna: od obáv do pochybností.
 
Prečo Srbsko nemôže aj ďalej prosperovať ? Či sa predsa dokáže raz prispôsobiť? Možno... snáď – treba dúfať.
 
Po čase a posledných vojnách, keď obyvateľstvo dnes už trie poriadnu biedu, Srbsko napokon, - zdá sa, - bojazlivo a kradmo pokukáva a spočituje ničivú a rozčarujúcu bilanciu „riešenia srbskej národnej otázky”. Počas dvestoročného obdobia, svojím akože hrdým postojom, Srbsko samé seba vtiahlo do dvanástich vojen – tvrdí Ljubodrag Dimić, kým Miroslav Jovanović hovorí „iba“ o desiatich vojnách. Za dvesto rokov desať vojen, v priemere každých 20 rokov vojna...?!
 
Socializmus, ktorého sme sa dotkli za čias súdruha Josipa Broza Tita bol azda jediným humánnym, sociálnym a spravodlivým riešením. Aj najbohatším. A taktiež aj najpokrokovejším ale aj najpokojnejším obdobím na týchto našich turbulentných končinách.
 
 
Deň republiky 29. november bol zapísaný do dejín v roku 1943 keď sa usporiadalo Druhé zasadanie AVNOJ-a v Jajci, na ktorom vyniesli rozhodnutie o federatívnom zriadení Juhoslávie, ktorým kráľovskej vláde bol zakázaný návrat do krajiny. 29. november -zrod Juhoslávie sme ako štátny sviatok oslavovali takmer šesť desaťročí avšak po rozpade SFRJ ako federácie šiestich republík, zanikol aj sviatok. Úradne ho zrušili po vyše desaťročí po rozpade juhoslovanského štátneho zväzku – v novembri 2002.
 
Vlani sme si na tento niekdajší veľký sviatok zaspomínali aj s takýmto titulkom: Vo sviatok niekdajšej Republiky o návrhu novej republiky: Vojvodiny
 
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články