Sneh nepadá, aby zakryl breh, lež aby každá zver zviditeľnila svoju stopu

Sneh nepadá, aby zakryl breh, lež aby každá zver zviditeľnila svoju stopu
 
Tento náš sneh, ktorý cestári ani po štyroch dňoch nedokázali odstrániť svedčí, že v našej krajine nemožno hovoriť o nejakom zriadenom štátnom systéme. Čiže situácia, ktorej svedkami sme takmer všetci vo Vojvodine, vskutku potvrdzuje, že štátny aparát neexistuje, alebo že je tam kde je, len aby zavadzal. Je to stručný uzáver toho, čo v dnešnom článku uvádza internetový portál Autonómia, ktorý namiesto metafory použil príslovie z titulku: Sneg ne pada da pokrije breg već da svaka zver pokaže svoj trag.
 
foto
 
Aká hrúbka snehovej vrstvy spôsobila dopravný kolaps?
 
A to, čoho sme boli v posledných dňoch svedkami, je neuveriteľné, nehorázne, neprípustné, neľudské... Zaviate cesty, na nich v snehu zapadnuté autá a v nich zúfalí ľudia celú noc čakajúci na pomoc. Bez jedla, vody, deky... ponechaný na milosť – nemilosť. Nik im ani len teplý čaj neprišiel ponúknuť. Polícia nezaklopala na okno, povedať im aspoň pár slov útechy, cestári sa ani len nepokúsili riešiť problém a z tzv. Krízového štábu vraj odpovedali, že nie sú kompetentní... Keby sa toto stalo v nejakom zapadákove, ešte by sa mohlo snáď aj pochopiť, ale na diaľnici na ktorej sa poberajú vysoké poplatky... to by sa muselo označiť prinajmenšom za drzosť. Udialo sa to v tejto našej bezbrehej Vojvodine, kde 11 kilometrová kolóna vozidiel na diaľnici Belehrad – Subotica pri Báčskej Topole v noci zo soboty na nedeľu bola zajatá v snehu a doprava paralyzovaná. Nemal kto napríklad demontovať či iba jednoducho odskrutkovať zábradlie rozdeľujúce diaľničné protismery a na zaviatom úseku regulovať dopravu tak, aby sa zablokovaná kolóna preradila do druhej kolóny. V jednom smere cesta totiž bola ako-tak zjazdná a ľudia v zapadnutých autách sa bezradne dívali ako sa z protismeru svetlá automobilov mihajú.
 
Na regionálnych cestách situácia nebola o nič lepšia. Tu v našom okolí, medzi Báčskym Petrovcom a Silbašom tiež bolo zapadnutých automobilov, v ktorých cestujúci strávili celú noc. Nočné mory ich asi dlho budú upomínať na ten horor a iste s vďakou budú spomínať na Silbašanov a pracovníkov domu zdravia, ktorí im po „vyslobodení“ zo snehového zajatia pomáhali.
 
O lokálnych cestách snáď netreba ani hovoriť. Možno iba s trpkosťou konštatovať, že aj po štyroch dňoch, uľahnutý sneh na vozovkách v celej Vojvodine, veľmi sťažuje jazdu. A rada: šetrite si zdravie, nervy a automobil - necestujte ak nemusíte.
 
Katarína Pucovská

Komentárov  

+1 #2 Guest 2012-12-11 19:54
KeĎ JE SNEH - TAK NECH JE.. lEN JA žIJEM V SRBSKU - NECH... Tak mi aj načim.... Tu žiadne pravidlá neplačú,, Aj Paľovi Boh - už - ovi jeto jedno ... Ani konopa domáca, ano sativa, ale ani ten uľakaný pohľad domácehe žriebäťa...vás už nikdy dobre nesplaší.. moji dobrí darmožráči....
Citovať | Nahlásiť administrátorovi
+1 #1 Guest 2012-12-11 14:45
Pánov v Krízovom štábe načim pochváliť,
keď hovoria o svojej kompetencii. Tak isto
sa načim opýtať na kompetentnosť tých,
ktorí sú zodpovední za organizáciu práce
v Krízovom štábe a výplatu robotníkom.
A Silbašanom, klobúk dolu (pravda, nie
hneď na zasneženej ceste, ale doma.
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články