Čo sa písalo pred 140. rokmi

Čo sa písalo pred 140. rokmi
 
Národnie noviny, ktoré „vychodia v utorok, štvrtok a sobotu večer“ (roč. IV. číslo 10) obsahovali v čísle vydanom vo „štvrtok 23. januára 1873“ príspevok, ktorého autorom bol Ján Mičátek, národný učiteľ. List do redakcie bol napísaný v Kysáči 13. januára a už 23. jan. bol uverejnený v novinách, ktoré boli vydávané v Turčianskom Sv. Martine, redaktorom Viliamom Paulíny-Tóthom. Tento zaujímavý článok upútal pozornosť Jána a Anny Sabových z Prievidze, ktorí nám ho zaslali, za čo im úprimne ďakujeme.
 
foto
 
Tí, ktorí poznajú „rýchlosť pošty“ v súčasnosti, sú zaiste prekvapení krátkym časom doručenia. No vráťme sa k obsahu listu, ktorý začína:
 
foto
 
„Dňa 11. januára odprevadili sme v Laliti k večnému pokoju výtečného nekdy učiteľa, pána Jozefa Godru, ktorý po vyše 40 ročnom vzornom učiteľovaní v 64tom roku veku života svojho zašiel si pre „záslužný“ kríž k nadmajstrovi svojmu v nebesá, jehož zásady vštepoval sverencom svojím, v škole a cirkvi Lalitskej.
 
V národnom ohľade bol náš Godra úprimný oddanec Slovenskej národnej veci, čo dokazoval tým, že národnie časopisy a knihy, nakoľko len sily jeho stačily, odberal a súc od pár rokov temný, prečitovať si jich dával a podporoval podľa možnosti všetko čo bolo Slovenského. Keď domnele „samospasiteľná“ maďarizácia vtierala sa bola v rokoch 1847 ‒ 1848 i do školy Laliťskej, vedel ju on jemným humórom a nevinnou satyrou illusornou učiniť medzi školákmi svojími, cvičiac ich: Dietky moje! budeme sa po maďarsky učiť: vravte: koláč = kalács, seno = széna, hrable = gereblye, slama = szalma, kosa = kasza; no dobre deti moje ‒ to je všetko z koreňa po slovensky.
 
S pár vokubalami nepomaďarčil sa ani jeden Laliťan, a keď maďarisátorské chúťky prešly, i škola Ľaliťská ostala číro-čistá slovenská a náboženská až po dnes.
 
Pri pohrabnej večeri vyzval dolepodpísaného jeden kelavný žiak Godrov, teraz všeobecne ctený muž Ján Grňa, aby som prítomným tlumočil zaňho to, čo mu na srdci leží, aby sme totiž pamiatku smrti Godrovej peňažitými darkami poctili, a tlumočeniu tomu odhovorili vyzvaní, keď ctený navrhovateľ vyrukoval s 1 zl., za ním pán Jozef Gabríni 1 zl. 20 kr., p. Pinterovič notár Ľaliťský 60 kr., Ludmila Belohorská p. učiteľka 50 kr., Beniamin Rúčka 20 kr., Ďuro Dimiter kurátor 40 kr., Ďuro Macko kostolník 40 kr., Ján Kvačala 20 kr., Ján Ďurík 10 kr., Ján Tatliak 10 kr., Grňa Jánova manželka 20 kr., dolepodpísaný k zaokrúhleniu summy do pätice a post-porto.
 
Bože daj mnoho takých učiteľov ľudu slovenskému ako bol výtečný Jozef Godra. Buď mu pamiatka požehnaná! Sláva duchu jeho!
 
Súčasne poslal som obietku našu „Slovenskému riaditeľstvu nadgymnasiuma Veľkého Revúckeho“.

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články