Traja králi a Badnjidan

Traja králi a Badnjidan
 
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Pravoslávne vianočné sviatky sa začínajú v náš sviatok Troch kráľov – čiže vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom, ktorým sa vianočné obdobie prakticky končí. Keďže žijeme v krajine, kde sa pravoslávne sviatky svätia, uctievame si ich aj my. Starší zmiešaný spevokol novosadského cirkevného zboru a novosadský mládežnícky zmiešaný spevokol Agape v novosadskom evanjelickom kostole usporiadajú zajtra o 17:00 hodine vianočný koncert Spasiteľ sa nám narodil.
 
foto
 
Sviatkom Troch kráľov vianočné sviatky končia a zároveň začínajú
 
Katolíci, protestanti a časť pravoslávia Vianoce oslavujú 25. decembra, kým druhá časť pravoslávnych veriacich, medzi iným aj veriaci v Srbsku, vianočné sviatky svätia podľa juliánskeho kalendára 7. januára a Štedrý deň je 6. januára.
 
Vtedy je aj náš sviatok Traja králi. Cirkev si týmto dňom pripomínala príchod mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Sú to Traja králi, čiže traja mudrci z Východu, opísaní v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie: Mt 2,1-12). Títo učenci z Perzie boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša. Ich mená sú Gašpar, Melichar a Baltazár.
 
Pre Slovákov v Srbsku 6. január predstavuje koniec Vianoc, kedy skladáme vianočný stromček. Od Lúcie, do Troch kráľov sa nevarí bôb (fazuľa) a na Tri krále sa okrem fazule vyprážajú i pampúchy. Po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy - obdobie, kedy pokračujú priadky, zábavy, karnevaly...
 
„My Tri krále prišli sme k vám,
ščastí, zdraví neseme vám.
Ščastí, zdraví, dlhé léta,
my zme Tri Krále zdaleka.
Daleká je cesta naša,
hledáme nážho Pána, Ježiša!“
 
Pravoslávni veriaci ešte od roku 380 nového letopočtu Vianoce oslavujú podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý 13 dní mešká za novším gregoriánskym kalendárom a 6. januára je Badnjidan čiže Štedrý deň. V nasledujúci deň je Roždestvo Hristovo – Božić, alebo Sviatok narodenia Ježiša Krista, teda Vianoce. Druhá slávnosť vianočná, čiže sviatok Zboru Presvätej Bohorodičky (Sabor Presvete Bogorodice) je 8. januára je a 9. januára si pravoslávni veriaci pripomínajú prvomučeníka Štefana (Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré pravoslávni veriaci svätia tri dni, aj končia.
 
V pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké povečerie sa odbavujú vo večerných hodinách alebo o polnoci. V ten večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové stromčeky alebo konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré hreje a zbližuje rodinu.
 
foto
 
Česnica
 
Na Štedrý večer gazda so synmi vnáša do domu tzv. „pečenicu“, „badnjak“ a slamu. „Pečenica“ je najčastejšie prasa alebo jahňa na ražni ale môže ňou byť aj pečená morka, hus alebo kura. Toto jedlo sa však konzumuje iba na vianočný obed. Na Štedrý deň sa totiž ešte dodržiava pôst a preto sa na večeru podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, šošovica, kapustnica bez klobásy a na stole by nemal chýbať chlieb, med a cesnak, v niektorých regiónoch aj ryba. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý rok.. Týmto dňom sa aj skončil 40 dňový pôst, ktorý predchádzal vianočným sviatkom.
 
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! (Kristus sa narodil!)
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články