Čo jest, to jesť!

Čo jest, to jesť!
 
„Keď prišla zima, kúrilo sa vo veľkej murovanej peci a kým horel oheň, gazdiná pri jeho žiare pripravila zásmažku, vo veľkom kameninovom hrnci predvárala polievku, potom pridala zásmažku, hrniec strčila do pece, jedlo sa pekne dovarilo a na obed bolo hotové. Upiekol sa aj chlieb, lepňa na raňajky, rejteša, krumple na ťapši.“ Na toto, ale aj na zabíjačku v Báčke si radi spomína Natália Maliariková z Prievidze, praneter svetoznámeho architekta Michala Milana Harminca, pôvodom Kulpínčana. „Pamätám si, ako gazdiné naháňali najtučnejšiu sliepku, z ktorej bola tá chýrečná žltučká polievka s dlhými rezančekmi. Za ňou išlo varené mäsko s omáčkou a na koniec rejteša.“
 
foto
 
Natália Maliariková, ktorá v tomto roku oslavuje svoju osemdesiatku, si na všetko dopodrobna pamätá. Z jej bohatých spomienok, ktoré radi prezradí, uvádzame niektoré.
 
Chlieb na stôl, lepňa na raňajky
 
V peci sa piekol vysoký chlebík s bielou striedkou a zlatožltou kôrkou, ktorý ako tradičný doplnok väčšiny jedál nikdy nechýbal na stole Slovákov z Báčky. Keď sa piekol chlieb, na raňajky bývalo výborné „lepňa“ z chlebového cesta, pomastené, posolené, cesnakom natreté.
 
V sobotu – rejteša
 
Obrovské čierne ťapše sa sádzali do pece, aby o chvíľu z nich vychádzalo voňavé, mastné jedlo. Či len bolo dobré! „Krumpľovo, oláskovo, kapustovo, makovo, jablkovo, grísovo...“
 
Zabíjačka!
 
Produkty zabíjačky bolo treba v krátkej dobe zjesť, nuž tak na stole často bývali jaternice, krvavičky – „hurky“, potom „brezák“ a jeho mladšia sestra „dorka“ - obe vlastne tlačenky. Škvarky veľké ako orech, zaliate v masti, sa jedávali s chlebom a sudovou kapustou. Mäso, klobásy, sa vyúdili – u dobrého gazdu mali vydržať až do novej zabíjačky.
 
Krumple na ťapši
 
Vrcholom všetkého boli, sú aj budú „krumple na ťapši“. Piekli sa tiež v peci, ale na akých plechoch! Marí sa mi, že snáď boli také veľké, ako polovice stola! Keď sa vytiahli z pece, horúce ako oheň sám, ešte sa na chvíľu nechali postáť na kameninovej dlažbe pitvora, aby sa zemiačky napili masti. A tie teda vedeli, čo je ich úlohou! Aj boli potom dobre napité a od klobásovej masti červené ako ten plameň čo ich piekol. Masť šušťala, prerastené mäsko škvrčalo, klobáska sa sama núkala na tanier.
 
foto
 
Natália Maliariková s manželom Dušanom
 
Omnoho radšej než na jedlo, Pani Natka Maliariková spomína na Báčku a tunajších Slovákov:
 
- Veľmi milujem Kulpín a kraj, kde sa môj otec, Michal Harminc, narodil ešte v roku 1894 a kde som ako dieťa prežila veľa pekných chvíľ a spoznala veľa dobrých ľudí. V skutočnosti, všetci vojvodinskí Slováci sú trvale predmetom môjho obdivu, dokonca mám vo zvyku označovať ich za môj ôsmy div sveta.
 
- V Báčke sa nehovorilo o práci – tá sa robila, nehovorilo sa o láske – tá bola prítomná v každom slove, v každom čine ľudí, ktorí ma obklopovali. Vďačím osudu, že i keď cestou krutou, ma privial do ich blízkosti. Lebo počas rokov, strávených v Báčke som sa naučila tomu, čo som u nich videla – rodinnú súdržnosť, vzájomnú úctu a pomoc, pracovitosť, skromnosť, jednoduchú zdravú myseľ, statočnosť, trpezlivosť a láskavosť.
 
Natália Maliariková sa narodila roku 1933 v Michalovciach. Základnú školu zakončila v Budapešti a malú matúru v Petrovci, kde žila v rokoch 1944-48. Roku 1948 emigrovala na Slovensko, tam zakončila učiteľskú školu a do dôchodku pôsobila na základnej škole v Prievidzi. Ako penzistka robila tlmočníčku a sprievodkyňu maďarským turistom na Bojnickom zámku.
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

urad

Letmo

Víťazoslav Hronec

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

 

Posledné komentáre

Posledné články