Biele Blato – atraktívna oáza

Biele Blato – atraktívna oáza
 
„Biele Blato je atypickou dedinou, veľmi atraktívnou, s činnými spoločenskými organizáciami, veľmi aktívnym športovým klubom a kultúrno-umeleckými spolkami. Ono je najkrajšou časťou Zreňaninu. Je tu Cárska bara, najväčší rybník v Európe, chránená prírodná oáza a preto mienim, že ono môže byť jedným z nukleusov turistického rozvoja celého tohto regiónu, Vojvodiny a Srbska“. Zhodnotil pokrajinský poslanec Aleksandar Marton. Pokrajinská tajomníčka Marinika Čobanu pri predvčerajšej návšteve Bieleho Blata prisľúbila pomôcť tejto dedine a avizovala už v apríli prostriedky pre základnú školu a futbalový klub.
 
foto
 
Etno dom z roku 1866 (Foto Zoltan Barna)
 
Čo je to, čo túto dedinu robí atypickou? Biele Blato alebo Lízika je obkolesené vodou od ktorej ju chránia násypy. Násypom vedie aj cesta do osady. Rieky Tisa a Begej od samého začiatku osídľovania tohto močaristého kraja obyvateľom spôsobovali problémy. Spôsobujú ich aj v súčasnosti, ale usilovní Bieloblatčania sa s nimi smelo pasujú. Pri vysokej hladine vôd dennodenne pracujú na násypoch. Vedia však aj využívať dary týchto riek.
 
foto
 
V močarinách sa darí trstine, ktorú tu hodne pestujú
 
Aj keď je v dedine veľa stromov, - zelene však nikdy dosť - a vedomí, že stromy odčerpávajú vodu z pôdy, obyvatelia ich neustále vysádzajú. Vďaka aj takým snahám, dedina je opravdivou zelenou oázou pokoja. Tak krásne stromoradia sotva nájdete na týchto vojvodinských priestoroch.
 
foto
 
V roku 2011 Bieloblatčania vysadili 1100 sadeníc čiernej borovice, smreky a omoriky (Foto Beata Barna)
 
Ďalšou osobitosťou Bieleho Blata je multietnickosť. V tejto dedinke žije zo 500 Slovákov, o niečo menej Maďarov, vyše 100 Bulharov, asi toľko i Srbov a menší počet príslušníkov ďalších etník.
 
foto
 
Národy a národnosti žijú tu v zhode
 
Biele Blato založili Nemci v roku 1866. Novousadlíci mali povinnosť pracovať na ochranných násypoch vedľa riek Tisa a Begej. Prví osídlenci sa však po desiatich rokoch museli vysťahovať pred veľkými povodňami.
 
V druhej kolonizácii osady v roku 1882 sem prišlo 180 slovenských rodín z Padiny a po nich aj Nemci, Maďari a Bulhari.
 
Katarína Pucovská