Kvetná nedeľa

Kvetná nedeľa
 
Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou a zároveň poslednou pôstnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň. Je to pašiová nedeľa, keď v kresťanských chrámoch pokračuje čítanie pašií, ktoré sa začalo počas predchádzajúcej nedele – Smrtnej nedele.
 
foto
 
“Paničky” zo Starej Pazovy sa na Kvetnú nedeľu do kostola vyparádia (Foto Ján Rener)
 
Šiesta nedeľa v 40-dňovom pôstnom období, ktoré sa u katolíkov začína Popolcovou stredou a u evanjelikov prvou pôstnou nedeľou, sa nazýva Kvetná nedeľa. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmová podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia vystielali cestu Ježišovi prichádzajúcemu do Jeruzalema
 
V evanjelických kostoloch sa liturgia začína predspevom: „Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. A vydajú ho pohanom, odsúdia na smrť, zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“ Kvetná nedeľa tak ukazuje, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! Kristus so slávou vstupuje do Jeruzalema, ale o pár dní ho odsúdili ako zločinca a ukrižovali.
 
V priebehu Tichého týždňa sa kresťania sústreďujú na nábožné rozjímania a kajúcne modlitby, spoveďou a účasťou na Večeri Pánovej sa vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie.
 
foto
 
V staropazovskom kostole sa Kvatná nedeľa osobitne svätí
 
Združenie pazovských žien, ktoré pôsobí pri SKUS h. Janka Čmelíka v dňoch 24. - 30. marca 2013 usporiada veľkonočnú výstavu kraslíc.
 
foto
 
V báčskopalanskom Slovenskom dome na Kvetnú nedeľu usporiadajú veľkonočný program
 
Počas Tichého týždňa slávime Zelený štvrtok – pamiatku ustanovenia Večere Pánovej, Veľký piatok – pamiatku ukrižovania Ježiša Krista – a Bielu sobotu – deň hrobového odpočinku Pána Ježiša Krista. Prvá slávnosť veľkonočná sa slávi na pamiatka vzkriesenia Ježiša Krista a na Veľkonočný pondelok slávime Druhú slávnosť veľkonočnú a radujeme sa z Pánovho zmŕtvychvstania.
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

urad

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články