SMOG

SMOG
 
Mladý umelec, petrovský rodák Ján Triaška vystavoval v Nemecku, Španielsku, Maďarsku... a je aj jedným z mála vojvodinských Slovákov, ktorí sa predstavili v Múzeu súčasného umenia Vojvodiny v Novom Sade. S výstavou sa totiž vlani aspoň na krátko vrátil do mesta, v ktorom na začiatku svojho školenia, tri roky študoval maliarstvo na Umeleckej akadémii v Novom Sade. Štúdiá maliarstva pokračoval na akadémii v Bratislave, kde i ukončil doktorandské štúdiá. Najnovšie sa tento úspešný umelec môže pochváliť aj s práve nainštalovanou výstavou v Dome umenia, Námestie SNP 12 v Bratislave. Výstavu si možno obzrieť do 29. apríla.
 
foto
 
Foto: archív autora
 
Kurátorka výstavy Lucia Gregorová o tejto výstave píše: „Samostatná výstava Jána Triašku (1977, Nový Sad) v bratislavskom Dome umenia je autorskou kolekciou zostavenou z jeho najnovšej tvorby z rokov 2011 až 2013. Prehliadka s názvom SMOG koncipovaná ako multimediálne priestorové vizuálne gesto sa snaží otvoriť diskusiu o otázkach fyzických aj mentálnych priestorov súčasného človeka. Reflektuje tak nielen spoločenský problém bývania, ktorý rieši na úrovni témy, ale prostredníctvom tohto rámca sa kriticky dotýka aj širšej oblasti životných priorít a hodnôt súčasnosti.
 
foto
 
Foto: archív autora
 
Autor citlivo reaguje na priepustnosť hraníc súkromného miesta človeka a intimity jednotlivca a rodiny smerom k verejnému priestoru (na výstave explicitne pripomenutým privlastnenou diskusiou z internetu). Na úrovni média a zvoleného jazyka súčasnej maľby a objektu sa preto Triaška často zámerne pohybuje na riskantnej hranici umenia a gýča, autenticity a povrchnosti, pravosti a banálnosti. Napätie medzi estetickým life-stylovým hodnotovým systémom a existenciálnou úzkosťou, medzi krásnym a degradovaným či dokonca odporným, je prítomné v dynamických, expresívnych kompozíciách, bohatosti farebných kontrastov a kulminuje v špecifickom použití lazúrových lakov na obrazoch a glazovaného porcelánu v objektoch Lúka (2013).
 
Ján Triaška sa v minulosti z maliarskej pozície zaoberal aj otázkami spoločenskej pozície súčasného umelca a systémom umeleckej praxe a kultúrnym aktivizmom. Kritika pomerov teda u neho neprekvapuje – z tohto hľadiska je aj miesto výstavy príznačné – budova Domu umenia, jej história v kauze „kunsthalle“ ako aj jej súčasná podoba ako schátralého pomníka kultúrnej politiky bývalého režimu.“
 
kp