Srbi musia šetriť, kde sa dá

Slabý dinár a vysoké úroky tvrdo dopadli i na vojvodinských Slovákov.
 
Srbi musia šetriť, kde sa dá
 
V seriáli HN vám prinášame pohľad na to, ako sa finančná kríza dotkla života bežných ľudí za hranicami Slovenska. Dnes – Srbsko.
 
Pojem hospodárska kríza budí v Srbsku čoraz väčšie obavy. Dávno sú preč smelé vyhlásenia srbských politikov, že tento celosvetový jav obíde krajinu širokým oblúkom. Teraz sa čoraz jasnejšie ukazuje, že proti tejto chorobe nie je imúnna ani jedna krajina.
 
Prvá vlna problémov udrela na jeseň. Srbský dinár sa prudko oslabil a zvýšili sa úrokové sadzby pri úveroch.
 
Na krízu tvrdo doplatili aj vojvodinskí Slováci, ktorí pracujú v poľnohospodárstve. Práve toto odvetvie živí veľkú časť domácností vo Vojvodine. Jedným z takýchto podnikateľov je Samuel Žiak. „Kríza sa odzrkadľuje hlavne v nižších cenách našich výrobkov, tak, ako je to na všetkých svetových trhoch. Súčasne s tým nám však narastajú náklady na ich výrobu.“
 
Problémy Slovákov
 
Samuel Žiak vlastí spolu s manželkou Máriou vo vojvodinskej dedinke Silbaš už vyše desať rokov mliekareň, v ktorej spracúvajú a vyrábajú mliečne výrobky – jogurty, rôzne druhy syrov a pod. Pri svojom podnikaní sa riadia starým dobrým krédom. „Nemienime veľa zarábať, ale stabilne a pomaly sa chceme prispôsobovať okoliu. Prežili sme infláciu, sankcie, blokády, bombardovanie, obdobia bez elektriny, nafty či peňazí. Zvládneme aj krízu, ktorá nám akurát pribrzdí rozvíjanie nášho podnikania,“ hovorí Žiak.
 
Na krízu sa sťažuje aj Ján Seleštiansky z vojvodinského Kulpína, ktorý sa už takmer 30 rokov zaoberá poľnohospodárstvom. „Ceny našich výrobkov sú pre nedostatok peňazí nižšie, než boli pred svetovou finančnou krízou. A vstupné náklady sú drahšie. Okrem toho, kedysi odberatelia kupovali naraz veľké množstvá našich výrobkov. Teraz kupujú menej a prídu dokúpiť až po tom, keď sa im minú zásoby,“zdôrazňuje Seleštiansky.
 
„Z jedného platu nevyžijem“
 
Kríza prinútila rozvážnejšie hospodáriť so svojimi dinármi aj ľudí v srbských mestách. „Odkedy sa začalo hovoriť o finančnej kríze, usilujem sa peniaze čím menej míňať. Už si napríklad nedovolím kupovať ani džúsy či sladkosti, tie ponúknem iba návštevám. Menej fajčím, do klubov už chodím iba cez víkend, aj to len jeden deň. Úvery si už neberiem v žiadnom prípade. Dokonca aj taxík využívam menej,“ vraví 35-ročný Ján Žolnaj. Tento rodák z Kovačice žije vo vojvodinskej metropole Novi Sad, kde dva roky pracuje ako administrátor v inzertnom časopise Gradjanski oglasnik. Hoci má trvalý pracovný pomer, obzerá sa po možnostiach aj inde. „Platím podnájom a mám iné výdavky, musím teda brať aj rôzne ,bočné kšefty‘, aby som mohol normálne fungovať,“ dodáva Žolnaj.
 
Ľudia v Srbsku najčastejšie komentujú finančnú krízu tým, že majú za sebou oveľa horšie skúsenosti.„Hovoria si – v 90. rokoch sme prežili ekonomický krach, astronomické inflácie, energetickú krízu. Dnešná situácia vo svete teda pre nás nepredstavuje niečo, čo sme ešte neskúsili,“ tvrdí 29-ročná Anna Jašková. Anna už viac ako šesť rokov pracuje v slovenskej redakcii Televízie Vojvodiny a žije v prenajatom byte v Novom Sade. „To, že bolo aj horšie, ma nemôže utešiť. Vtedy sme vedeli, že veci sa dajú vyriešiť zmenou politického režimu. Dnes však kríza zasiahla celý svet, a tým aj naše hospodárstvo, ktoré je už bez toho oslabené,“ vraví Anna. Srbsko podľa nej nemôže očakávať pomoc zo zahraničia v takej miere, na akú bolo zvyknuté. „O svoje peniaze v banke sa však neobávam, aspoň zatiaľ. Podmienky, ktoré banky ponúkajú za úvery, sa síce zhoršili, ale ľudia stále majú možnosť použiť napríklad kreditné karty. Pokiaľ však ide o mňa, pri úveroch som opatrnejšia. Rovnako aj hypotekárny úver, ktorý som si plánovala vziať, bude musieť počkať na trochu priaznivejšiu chvíľu.“ Vladimíra Dorčová, spolupracovníčka HN, predsedníčka Asociácie slovenských novinárov vo Vojvodine.
 

tento článok Vladimíry Dorčovej bol zverejnený aj v
hn.hnonline.sk

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články