66. samostatná výstava Alžbety Čížikovej

66. samostatná výstava Alžbety Čížikovej
 
Rurálny motív a idylický pokoj vanú z obrazov našej najstaršej insitnej maliarky už bezmála 60 rokov. Alžbeta Čížíková maľuje od roku 1954 a ako 18-ročná sa stala prvou maliarkou kovačickej insitnej školy. Jej umelecký vývoj usmerňoval jeden z najznámejších svetových insitných maliarov Martin Jonáš. Výstava, ktorej vernisáž bola včera v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS), ponúka prevažne obrazy z dávnejšej tvorby tejto významnej kovačickej a svetovej insitnej maliarky.
 
foto
 
Prítomných privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá prezradila, že sa kovačická insita prvýkrát prezentuje v tejto našej inštitúcii. Dodala, že výstavu usporiadali v spolupráci s Galériou insitného umenia z Kovačice. Riaditeľka kovačickej galérie Mária Raspírová sa v pokračovaní otváracieho ceremoniálu poďakovala Alžbete Čížikovej a dodala, že im práve táto maliarka darovala najväčší počet obrazov.
 
foto
 
„Keď tvorím, všetky moje trápenia zostávajú bokom...“ – Alžbeta Čížiková
 
Výtvarný kritik Vladimír Valentík podčiarkol, že vojvodinských Slovákov vo svete najviac poznajú podľa kovačickej a padinskej insity, k čomu významne prispela aj Alžbeta Čížiková.
 
foto
 
Vernisáž dopĺňali melódie známeho kovačického orchestra Rosička
 
Výstavu otvorila vedúca Oddelenia pre výskum ľudovej kultúry Etnografického múzea v Belehrade Dr. Vesna Marijanovićová, ktorá poznamenala, že sú Čížikovej obrazy svojráznym záznamom a svedectvom tradície kovačických Slovákov a ostatných etnických spoločenstiev žijúcich v Kovačickej obci.
 
foto
 
Svadobné obyčaje 4-och národnostných spoločenstiev z Kovačickej obce
 
foto
 
Výstavu tvorí 25 obrazov z fondu Galérie insitného umenia z Kovačice
 
foto
 
Výstavu Alžbety Čížikovej si v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov možno pozrieť do polovice júna.
 
Katarína Pucovská

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články