66. samostatná výstava Alžbety Čížikovej

66. samostatná výstava Alžbety Čížikovej
 
Rurálny motív a idylický pokoj vanú z obrazov našej najstaršej insitnej maliarky už bezmála 60 rokov. Alžbeta Čížíková maľuje od roku 1954 a ako 18-ročná sa stala prvou maliarkou kovačickej insitnej školy. Jej umelecký vývoj usmerňoval jeden z najznámejších svetových insitných maliarov Martin Jonáš. Výstava, ktorej vernisáž bola včera v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS), ponúka prevažne obrazy z dávnejšej tvorby tejto významnej kovačickej a svetovej insitnej maliarky.
 
foto
 
Prítomných privítala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá prezradila, že sa kovačická insita prvýkrát prezentuje v tejto našej inštitúcii. Dodala, že výstavu usporiadali v spolupráci s Galériou insitného umenia z Kovačice. Riaditeľka kovačickej galérie Mária Raspírová sa v pokračovaní otváracieho ceremoniálu poďakovala Alžbete Čížikovej a dodala, že im práve táto maliarka darovala najväčší počet obrazov.
 
foto
 
„Keď tvorím, všetky moje trápenia zostávajú bokom...“ – Alžbeta Čížiková
 
Výtvarný kritik Vladimír Valentík podčiarkol, že vojvodinských Slovákov vo svete najviac poznajú podľa kovačickej a padinskej insity, k čomu významne prispela aj Alžbeta Čížiková.
 
foto
 
Vernisáž dopĺňali melódie známeho kovačického orchestra Rosička
 
Výstavu otvorila vedúca Oddelenia pre výskum ľudovej kultúry Etnografického múzea v Belehrade Dr. Vesna Marijanovićová, ktorá poznamenala, že sú Čížikovej obrazy svojráznym záznamom a svedectvom tradície kovačických Slovákov a ostatných etnických spoločenstiev žijúcich v Kovačickej obci.
 
foto
 
Svadobné obyčaje 4-och národnostných spoločenstiev z Kovačickej obce
 
foto
 
Výstavu tvorí 25 obrazov z fondu Galérie insitného umenia z Kovačice
 
foto
 
Výstavu Alžbety Čížikovej si v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov možno pozrieť do polovice júna.
 
Katarína Pucovská

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články